Policajt náš každodenný

Sú dve hodiny po polnoci a mne sa akosi nedá zaspať. Stalo sa mi to už veľakrát, že po príchode domov, obyčajne v nočných alebo ranných hodinách to nešlo. Z únavy ma totiž prebrali policajti.

Aj keď mám pocit, že často a dlho pracujem, nepatrím medzi živnostníkov, ktorí majú na prevážanie sa v drahých autách a preto medzi Hlohovcom a Leopoldovom denne niekoľkokrát prejdem na svojej starej škodovienke. Možno nekriticky sa počítam medzi skúsenejších šoférov, pretože spolu s ňou sa blížim k štvrťmilióntemu bez nehody odjazdenému kilometru. Mám za sebou množstvo cestných kontrol, ale ich frekvencia je už v poslednej dobe nenormálna. Aj keď nie som zelenáč ozbrojená hliadka pri ceste privodí adrenalínové opojenie každému, ale keď ich stretnete dve, v úseku piatich kilometrov, tak je vám už i do smiechu i do plaču. V súčasnom „kapitalistickom” rozmachu tejto spoločnosti si nik nedovolí uvažovať o tom, že v krajine, kde už funguje máločo, by fungovala verejná doprava. Ak sa teda chcem dostať domov, musím si to zariadiť sám. Pri častých cestných kontrolách ma však už prestalo baviť vysvetľovať policajtom odkiaľ a kam idem, prečo tak neskoro a či som ochotný fúkať. Otázne tiež je, či som povinný sa im spovedať. Riešim to tak, že sa im zámerne vyhýbam, pretože poznám známe miesta ich notoricky rozložených „sietí” a zvykol som si už na krédo, že ak sa im môžem vyhnúť, tak to urobím trebárs aj cez Prahu.

Leopoldovská nočná pavučina býva natiahnutá pri zastávke autobusu oproti čerpacej stanici, denná na začiatku mesta smerom od Hlohovca a bez rozlíšenia času to býva na námestí. V Hlohovci je to pestrejšie, stabilná stojka býva po odchode posledných autobusov (22,30 h) na zastávke pri pošte, ďalšie oproti mliečneho baru, Hlohová ulica pri kovovýrobe a za kláštorom, Hviezdoslavova ulica pri kasárňach a bývalom pivovare, cintorín, čerpacia stanica smer Nitra, tzv. stopkári číhajú pred cestným mostom, či sme znehybnili vozidlo pri výjazde z Hlohovej ulice. Môj sumár by bol iste pestrejší keby som zobral do úvahy západoslovenský kraj, ale to by musel náš časopis vychádzať častejšie.

Možno si poviete, je to dobre, treba bojovať s kriminalitou. Neubránim sa dojmu, že u nás sa bojuje so starými škodovkami, žigulíkmi, 1203-kami a s prilbami na babete. Áno, treba obnoviť zastaralý vozový park. Potom by však museli už dávno zatvoriť veľa SAD-iek, pretože autobus z éry minulého režimu, denne využívaný, predsa dnes už nemôže byť v poriadku.

Boli aj pokuty. Neveľké, naposledy pred Vianocami za „pásy” čo je navidomoči pre obe strany uľavujúce. Policajt bol spokojný, pretože odhalil evidentný priestupok a ja tiež, pretože povedzme si úprimne, na ktorom aute sa nenájde závada? Ak už nič iné tak obväzy vo vašej lekárničke určite nespĺňajú normu. Na druhý deň (23. 12. 1999) som sa rozhodol, že hliadku vyhľadám sám, ale nebolo treba, zastavili ma sami. Hneď pri prvom kontakte som ponúkal preventívne 100 korún pokuty, pretože som bol predpisovo pripútaný a navyše boli Vianoce. Bolo to celé smiešne, pretože keď vás zastavia každý deň už je vám jedno čo hovoríte. Čuduj sa svete s mojim strojom som sa dopustil i prekročenia rýchlosti (76 km/h) na výjazde diaľnice v „uzavretej obci” Bratislava, kde lapali pravidelne celé tímy policajtov. Ani tí by netušili, že uzavretú obec prilepili hneď za diaľnicu, Na osirelých poliach pulzuje čulý mestský ruch. Toto „inkasné” miesto je na čas opustené, pretože tu budujú diaľničný obchvat. Ale všetko sa dá napraviť, stačí niekde nelogicky zmeniť organizáciu dopravy a kompenzácia je na svete.

Vráťme sa však k mojej bezsennej noci. Dnes som na policajtov proste nemal náladu a keď som ich po opustení Leopoldova, osvetlených svetlami čerpacej stanice, zazrel, povedal som si, že sa im vyhnem. Skontroloval som si bezpečnostné pásy, na križovatke pred elektrorozvodňou som na stopke „zamrzol”, dokonca som sa pohrával s myšlienkou máličko cúvnuť, aby bolo nespochybniteľné, že som na čas aspoň 2 x delta t, vozidlo zastavil. Potom som odbočil a pokračoval v ceste cez Šulekovo, že sa pred Hlohovcom vrátim. Mal som však tušenie, že ma tam budú čakať, a aj sa tak stalo. Zacítil som mierne vzrušenie v hlase mladého policajta, veď nie vždy v noci naháňajú nebezpečného zločinca. Vysvetlenie, že mám plné zuby nočných kontrol, že sa im pravidelne a úmyselne vyhýbam, a že v Hlohovci ma akiste čakajú ďalší, im stačilo. Ešte som si „fúkol”, pretože asi ani mne by nebolo celkom jasné, prečo sa vyhýba celkom nevinný občan nočnej debate s policajtami. Rozišli sme sa vlastne priateľsky, ale ja som sa neubránil myšlienke, že práve možno v tom čase niekto v Leopoldove vytiahol iného bezúhonného občana z vlastného domu, dobre ho zmlátil zobral si bicykel a nechal ho v priekope osudu.

Pre objektivitu musím konštatovať, že počas mojej „mušacej” existencie v som sa v „pavučine” nestretol s aroganciou, alebo nevhodným správaním policajta. Dúfam, že im to vydrží, lebo ja už arogantný začínam byť, a to nie je dobré. Nechápem totiž, prečo musím na ceste zastavovať iba preto, že som menej schopný živnostník a neviem si prácu urobiť v normálnom čase a za lepší peniaz.