logo_sm

 
Pridané: 1. 1. 1970 | Nedrotárove mejly z Ameriky.
najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

tak sa vam teda ozyvam takto hromadne prvy krat, lebo som si dal zavazok ze sa ozvem ked budem mat pracu. no tak neni to mozno celkom tak, ale priblizne to je pravda. ked som sem prisiel tak som pracoval par dni u svagra, to bolo fajn, ale bola to narazova akcia, ked mali zrazu vela roboty. nejaka softwerova firma z kalifornie vymyslela nejaky 'super' program pre jednu obchodnu siet tu v minnesote a prisla im ju prezentovat. moj svagor robi vo firme co sa zobera domacimi kinami, ozvucovanim, ovideovanim, osvetlovanim a neviem cim dalsim. tak a tato softacka firma si vymyslela ze bude hrat divadlo, 5 scen z kulisami a zo vsetkym. pri kazdej scene bezala projekcia z laptopov na velke platna - proste aby mali ako machrovat s tym svojim programom. takze sme museli postavit 5 scen, 2 platna, kopec opon a kulis, svetla, projektory, ozvucenie - mix, repraky, mikrofony, cdckaren, svetelny mix, milion laptopov (asi 7), vsetko to pokablovat, atd atd. prvy den sme vsetko balili na nakladak, behali po meste a prenajimali/kupovali veci co firma nemala a potrebovala. toto sme rozlozili aby programatori mohli trenovat to svoje 'vystupenie'. technika bola v pohode, len ti programatori z kalifornie boli hrozni herci. HROZNI. to nebol nas problem. den po tom ako sme to rozlozili, nastavili a vsetko, sme to museli zasa zlozit, lebo v tej istej miestnosti (kongresova miestnost v hoteli) bola v sobotu svadba. (programatori z kalifornie ponukli novomanzelom 20,000 $ aby na sobotu isli inam a oni mohli o jeden den dlhsie trenovat, ale oni to nevzali (!) takze sme to museli zlozit). no zbalili sme to vsetko a potom zasa hned ako sme mohli (nedelu rano o 3:00) sme to zasa poroztahovali a pozapajali. po vystupeni sme to zasa zbalili zlozili a napratali na nakladak (v totalnom lejaku pondelok o 11:30 v noci). celkovo akcia slavila uspech, programatori s obchodnou sietou sa sice pohadali, co nam bolo fuk, 'nasa' firma zvladla svoju cast bez kixov az na jedno svetlo co pocas nacvikov blblo.

no v priebehu tejto 'brigady' som sa zaregistroval v dvoch agenturach co vyhladavaju pracu a nasledne vas doma otravuju ci teda vtedy a vtedy mozete byt tam a tam, lebo maju volny flek. co je vyhodne, lebo nemusite behat hore dolu, ani telefonovat kdekomu ale viac menej len dvihat telefon. moj hlavny problem je v tom, ze nemam dopravu. teda mam bicykel. aj korcule. ale kym dokorculujem niekam tak mam dost na cely den. no takze som povedal tym agenturam ze teda 'uz mozem'. tak hlavne kriterium pre mna bola vzdialenost. takze som siel na jedno miesto ktore bolo velmi blizko - asi 35 minut na bicykli (peknym tempom... tak som si povedal ze ta hodinka denne na bicykli vo vyse 30 C je v pohode). prave som sadal na bicykel o 6:25 ked zazvonil telefon a povedali mi ze na dnes ten dzob odpada. hmmm... vraj mam prist zajtra o takom istom case. tak som prisiel zajtra o takom istom case. dorazil som do tovarne na nejake plastikove sprostosti a hlasil som sa u nejakej jenny ktora mi mala dat robotu. spolu so mnou sa tam hlasili dalsi ludia, hlucna guca mexicanov z ktorych jeden hovoril po anglicky ale nie vtedy, dalsia guca cernochov ktorim som rozumel viac, lebo ten ich jazyk to je skoro ako anglictina, a potom jednotlive zenicky s nesporne pohnutymi zivotnymi pribehmi. a ja. no nakoniec prisla aj jenny. jenny porozdelovala pracu a spytala sa kto nic nema. tak sme sa dvaja prihlasili. nam povedala ze pre nas zial pracu nema. hmmmm.... ale aspon dostanem zaplatene 2 hodiny za to ze som sa unuval prist a praca nebola. to sa ma uz opat ujala pracovnicka agentury, ze vraj ale maju pre mna robotu zajtra od 7:00 do 4:30. hmmm... tak som tam zasiel. vlastne svagor ma tam hodil, toto bolo dalej (to uz vychadzalo na dve hodinky bicyklovania denne, asi tak maximum co som ochotny bicyklovat v tej horucave popri 8.5 hodinovej manualnej praci). mal som sa hlasit u nejakeho jacka.

jack tam kupodivu bol a aj ma potreboval. od 7 do pol 5 sme makali ako farebni. dostal som sa do tymu z jednym pakom. robili sme totiz vacsinou po dvojiciach. nie ze by to bol nejaky blbec, je to mexican a vola sa paco. sef jack ho vola jose, lebo on vola vsetkych mexicanov jose. bolo nas tam dokopy asi 8, z toho dvaja americania, sef jack, ja a zbytok de mexico. povedal by som vam nieco viac o pakovi ale viac toho neviem, jednak preto ze anglictinu ovlada natolko aby sa mohol niekde zamestnat, druhak preto ze tam bol taky hluk ze nemalo zmysel sa rozpravat, clovek aj tak nic nepocul. praca to bola zvlastna. metalurgicky priemysel. finalna povrchova uprava kovovych prvkov. smaltovali sme, ci glazovali ci ako sa to vola. dostali sme hromadu kovovych sprostosti (stojany na casopisy do obchodov, stojany na cdcka, stojany na vsetko mozne, regaly atd.) a tie paco (jose) sprejoval takym praskom. ked bol hotovy vzal som poprasene sprostosti a zavesil ich na velky vozik, a jemu som zavesil do oprasovne dalsie ciste kusy. ked som vesal tie oprasene kusy na vozik, nesmel som sa ich nijako dotknut alebo ich niekam narazit lebo prasok opada (neviem preco vlastne drzal na tom hladkom kove) a treba to oprasit znovu. najprv v pohode, ale postupne sa vozik plnil... no take mikado pre vzpieracov. neboli to az take tazke kusy, ale nato ako jemne s nimi bolo treba manipulovat boli az dost tazke. ked bol vozik plny, strcili sme ho s pacom do pece na 15 minut a nakladali dalsi. kym sme nalozili druhy, prvy sa upiekol, tak sme prvy vybrali s pece odniesli ho k vykladacom, druhy sme strcili do pece a treti sme zacali nakladat. a takto sme to robili do pol piatej. dve prestavky po 10 minut a jedna 30 minut - obed. jack nemal vo svojej dielni klimatizaciu. a navyse sme pracovali s dvoma obrovskymi pecami ktore bezali cely den... v podstate to bolo ako na pusti. nemrhat zbytocne energiou, vsetko robit usporne, efektivne a hlavne pozor na dehydrataciu. lepsia je voda izbovej teploty ako ladova. no takze toto som robil v piatok. jack nam povedal, co mi bolo jasne, ze 'skvela praca, dnes ste toho vela stihli', ale tiez, co ma nastvalo, ze 'pondelok a pravdepodobne ani utorok a stredu ta nebudem potrebovat, lebo nebudem mat pracu'. hmmm... to je najhorsie. su to sice dzoby co vyzeraju akoze vydrzia, ale nezavisi to od vas a ked 'jack' robi raz tak raz tak, to neni nic moc. tak som sa stazoval agenture, ze ja potrebujem nieco co ma nejaku vydrz, a s cim mozem stabilne pocitat cele leto. tak pondelok idem na dalsie miesto. ak sa mi to bude pacit a bude tam nejaka zaruka prace do buducna tak ostanem, ak nie, tak nie. agentura ma sice plno prace, ale ja s mojim bicyklom nemozem ist kazdy den inam a to este k tomu hocikam. takze uvidime. mozno sa vratim k jackovi ak bude mat viac prace a tento vypadok je iba kvoli sviatkom. na jackovi bolo dobre ze ma dlhe smeny (viac penazi) a ponuka aj nadcasy (viac penazi) a vikendy (viac penazi).

takze zajtra rano vyrazam pred 6-tou do agentury po potrobne info o praci, na 7-mu sa hlasim a koncim o pol 4-tej. potom zistim ci zostavam tam, alebo ci ma pre mna jack robotu (ci mu dodali dalsie stojany a neviemco), a vzapeti sa ozvem druhej agenture ako som na tom. takze tak sa brigaduje v usa. velmi mi pomaha ze mozem byvat u sestry. je to super. hlavne som ju nevidel dva roky (ci kolko) takze to je fajn tak ci tak byvat u nej. a tiez telefon, internet, postel, jedlo, kupelna, pracka, bicykel su velmi fajn. celkovo to ma same same pozitiva. o nejaky cas je mozne ze obdrzite dalsi mail, ktori sa bude zaoberat mojimi uspechmi v nastupenej kariere.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.

 


najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

tak som sa odhodlal vam zasa napisat ako sa mi pracovne dari. tak odvtedy ako som poslal ten predchadzajuci mail, som stale na jednom a tom istom mieste. co je dobre, pretoze sa zda ze som si nasiel nieco co vydrzi az kym odidem. firma sa vola liberty a produkuje plastove sprostosti vsetkeho druhu. vo velkych mnozstvach. no dobre, oni tie mnozstva ani nie su AZ take velke, ale na to ze kazdy jeden vyrobok prejde rukami aspon styroch - paitich ludi, je to dost. nastupil som tam minuly pondelok a odvtedy sa tam potlkam od stola ku stolu a vselijake rozne prace vykonavam. napriklad balenie. to je posledna faza nasej squelej produkcie. dostanete zopar paliet nejakych umelohmotnych hovadiniek a tie treba zabalit (ktore ako) do vreciek (samozrejme plastikovych), poskladat krabicu, vlozit vrecka do krabice, vyplnit fugy tym bublinkovym umelohmotnym onym (co pekne puka ked po tom skacete), zavriet a zalepit krabicu, onalepkovat, bachnut na paletu, spravit si ciarku v harku. alebo sme nalepovali take listy na velke platne (vestko umelohmotne samozrejme). zoberies platnu polozis na stol, zoberies dve listy, rozlomis, odrthnes papier z pasky, nalepis na platnu, prilozis pravitko, odtrhnes papier z pasky, nalepis na platnu, zobries dalsie dve listy, vsetko zopakujes, otocis platnu, cele zopakujes, bachnes platnu do krabice, spravis ciarku v harku. tuto sadu pohybov trenujes po 8 hodin dva dni. a este nieco. na kazdu cinnost maju zaujimave kvoty, ktore treba plnit kazdu hodinu. napriklad zlepit krabicu za 6 sekund. povodne som si myslel ze ide o to, aby sa im ludia neflakali, ale aby pracovali v stabilnom tempe. ale nie. je to AJ tak, ale hlavne je to tak, ze ked sa stihnu kvoty tak sa stihne dodavka. co je dost zradne. prve tri - styri dni som plnil kvotu tak na 140 - 180 %, miestami 130, miestami 200. tak som si myslel ze to je v pohode. ale kdeze. tento pondelok zrazu prisla dodavka ktoru bolo treba dokoncit HNED. v piatok som robil tu istu vec bez kvoty, lebo este nebola vymyslena. ale viac menej som si drzal stabilny pocet balikov za hodinu. v pondelok vsak sa objavila kvota. kvota bola 10 balikov za hodinu. a v piatok som robil 4 za hodinu. (boli to zlozite baliky, ale nepracoval som nijako pomalsie ako inokedy.) tak vravim tej sefke baliaceho oddelenia, ze pocuj, denees, to je nemozne spravit 10 za hodinu. a ona ze, ja viem. a ja ze, tak co mam robit. a ona ze, 10 balikov za hodinu. hah. hlava 22. zmenili sme baliaci postup aby to bolo kratsie. robil som ryyyyychlo. a robil som 8 balikov za hodinu. keby som takto makal na predchadzajucich kvotach tak mam 400%. zvlastne kvoty. dalsiu vec co som robil, bolo ze som vrtal take haciky (kovove!!) do stojanov (samozrejme plastikovych) a zaroven ich balil do krabic. dalsia zuriva kvota. ale stihal som 16 balikov za hodinu pri 15 balikovej kvote. skratka treba furtom stihat produkovat kvotu + x. ale tie cisla si uplne vymyslaju podla toho ako nestihaju. takze niekedy je robota v dobrom tempe a v pohode, inokedy je v sialenom tempe a aj tak clovek nestihne. minule som ohybal umelohmotne blbosti. polozite postupne (nie naraz!) 4 platy na ohrievac. medzitym vam chladne 5 ohnutych platov vo formach. zoberiete piaty plat a polozite na ohrievac, vzapeti vezmete z ohrievaca ten, co tam bol najdlhsie a vlozite do ohybacej formy, vzapeti vezmete z formy ten co tam bol najdlhsie, bachnete nanho nalepku, polozite na paletu, vezmete plat a idete k ohrievacu, polozite na ohrievac, vezmete ten co tam bol najdlhsie... atd. cyklus bezi nepretrzite cely den. jedna vec je vyhodna, ze sa nemusite bat o kvoty, lebo sa stihaju. stihaju sa preto, ze sa neda spomalit. ak totiz nechate nejake plat na ohrievaci pridlho tak sa roztopi ze uz mu nic nepomoze. preto musis robit rychlo a neustale. inak sa ti upecu nejake kusy. asi tri som upiekol za den. pri kvote 75 na hodinu to je nic. dalsia vec je, ze vzdy mame rezervu pretoze nejake kusy sa vzdy pokaslu. bud sa nieco nalepi naopak, alebo ohne nakrivo, alebo prevrta inde, alebo poskrabe, alebo zlomi, alebo roztrhne.... takze vzdy ked skoncime tak mame nadplan, pretoze aj v 'dobrych' vyrobkoch sa vzdy najdu nejake hovadiny kvoli ktorym ich klient vrati. minule sme preto mali dost poplach ze sme mali objednavku na 480 kusov cohosi a minuli sme vsetok matros a mali sme len 483. takze dufame ze nebudu viac ako 3 reklamacie. no tak to je asi tak vsetko z plastikovej kariery ktoru som rozbehol. ludia tam pracuju normalni. co je zvlastne. sme tam asi iba 5 prazdninovy, ostatny to maju ako normalny full time job. skor by som mal povedat ostatne, lebo su to viac menej same zeny. takze pracujeme v zavistlivom, ohovaracom prostredi, kde ta sa nerozprava s tou, a ta je urazena na tu lebo ta si mysli ze ta musela tej povedat nieco o tom ako ta bola tam, ktore sa nas vsak netyka. casovo je to zvlastne, je to od 7 do 3:30 cize som dost skoro doma. ale zasa som aj dost unaveny, lebo rano vstanem, skocim na bicykel zo zalepenymi ocami a frcim aby som bol na 7 pri hodinach, kde sa nahlasim, cely den stojim pri stole a po tom zasa bicyklujem v horucave naspat. raz nebolo horuco. to bolo ked prsalo. zmokol som aj tam aj spat.

no ale, kedze som pri tom bicyklovani. maju tu take pravidlo ze ked ma sofer cervenu na krizovatke a odbaca doprava, tak moze, aj na cervenu. ale nesmie nikoho kto ma zelenu obmedzit. v praxi to vyzera takto. sofer chcejuci zabocit do prava pride na cervenu, zastavi, pozrie sa dolava (odkial prichadzaju auta co maju zelenu v pruhu do ktoreho chce odbocit) a ak nikoho nevidi odbaca do prava. ja som siel na bicykli z prace, a na krizovatku som prisiel v snahe prejst priamo na druhu stranu, ziadne bocenia. cakal som na zelenu pred prechodom a ked naskocila, vedomi si svojho prava som sa smelo pustil do krizovatky. sofer v bielom pickupe asi meter a pol odomna vsak odbacal doprava na cervenu. cize sa dival dolava. pricom ja som prichadzal zprava. bum. nebol rozbehnuty, len do mna tukol. ale tuknutie od takeho hebeda pri mojom pohybe na bicykli bolo uplne dostatocne na to aby som spolu s bicyklom prekonal asi pol metrovu vzdialenost kolmu na smer mojho vlastneho pohybu a zavrsil cely incident na asfalte. som velmi rad ze som mal rifle a nebrzdil som holym kolenom po betone. iba rukou, na mnohych miestach. chlapik v pickupe chvilu postal. pytal sa ma ci som v poriadku, co som viac menej bol. keby som len tak spadol z bicykla o nic lepsie by to neskoncilo... ale aj tak, mal som zelenu! no tak sa mi na trikrat ospravedlnil a odfrcal. dalsi panacik co vybehol z blizkeho obchodu tvrdil ze vsetko videl a ze mi na sude vsetko dosvedci a ze toho spinavca treba udat az zcerna a ze si zapamatal jeho znacku a vobec. welcome to america. sudit sa je dost popularny sport a ked ma niekto taky jasny dovod na sud tak by nemal vahat. hmmm. som blby europan, mohol som vysudit novy bicykel a tri leukoplasty.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar,

vo svetle novych udalosti o ktorych som sa docital v miestnej tlaci som sa rozhodol vas informovat o stave sportov v usa. tak najprv bicyklovanie. o tom zahadnom pravidle o odbacani na cervenu som uz pisal, takze to nic. co je zaujimave je KDE sa tu da bicyklovat. maju tu dost rozsiahlu siet chodnikov. betonovych. z takych kociek je to poskladane, neni to zle, ale... je to siroke asi meter 20 a zakruty su na tom robene v pravych uhloch. cize pri normalnej rychlosti sa na tom na bicykli neda zabocit. no mozno da... pri vjazde do do zakruty v plnej rychlosti zvrastime brzdy na doraz, presunieme vahu tela na jednu nohu tak, aby sa nam zadne koleso smykom dostalo do ziaducej polohy - a akonahle sa smyk ako-tak vyrovna - podradime, a trhame asfalt. no, ti z nas co nemaju nohy ako armstrong tak nic netrhame ale lapame po dychu. prilby nie su povinne. dokonca ani na motorkach. ale spat k teme. ked nie na chodniku tak kde? na ceste. ano, na vozovke. zistil som ze som nespravne rozumel slovu "krajnica". myslel som si ze to je ta tucna biela ciara na kraji cesty. a vo vacsine pripadov na slovensku to tak je (okrem dialnic). ale tu, v krajine kde vzdialenosti (zial, casto na ich vlastnu skodu) nehraju rolu a miesta je habadej, to tak nie je. krajnica je pruh cesty vedla normalneho pruhu. dokonca su miesta kde je krajnica sirsia nez pruh samotny. a po krajnici mozu cyklisti stradovat hore-dolu akymikolvek smermi. zaujimave. a prilby nie su povinne.

Brain wash

futbal. nie, nie ta americka hlupost kde sa navlecu do chranicov aby to nebolelo a potom zrusia pravidla a skusaju ci to fakt nebude boliet. normalny, nas fucik. po fantastickom uspechu (pravom) podcenovaneho americkeho narodneho soccer-teamu na ms sa futbalove aktivity a povedmie rozvijaju ako huby po ..(to je otrepane)... ako muchy na ..(to sa nehodi)... no skratka velmi. takze seriozny dennik ktory nasa plastova tovarnicka odobera sa nezdrahal venovat tomuto novemu trendu par plnofarebnych stranok. priniesol krasnu fotografiu futbalistu v plnej zbroji (bol ako zivy) a venoval sa podrobnemu popisu co, ktora cast vystroje sposobuje. stacilo by asi povedat chranice a kopacky, ale bolo to dost dlhe. necital som to lebo ma zaujalo cosi ine. toto bude citat: "nazory odbornikov na hlavickovanie futbalovej lopty detmi sa rozchadzaju". to bol nadpis. nasledovala seria obrazkov, vlastne kratky komix, oboznamujuci americku verejnost so spravnou technikou hlavickovania. to uz bolo smiesnejsie. vazny titulok na zaver komixu o hlavickovani hlasal, ze touto zvlastnou technikou je mozne vo futbale strielat, nahravat, alebo dokonca blokovat strely supera. clanok koncil konstatovanim ze "mnohi treneri sa nazdavaju, ze hlavickovanie je dolezitou sucastou hry". strasne lutujem ze prave nerobim zo ziadnymi mexicanmi, ti by rozumeli preco mi zabehlo. treneri sa NAZDAVAJU???? MNOHI???? a co sa nazdavaju ti ostatni????

beh. ludia su tu sibnuti do behania. miesto toho aby si sli zahrat basketbal alebo co ako normalni ludia oni vstavaju hodinu pred tym ako treba ist do prace a hura behat. ked nevladzu tak chodia. nevadi, aj to je dost zaberak, chodime, nie? palime kalorie! vlastne dost vela ludi tu vidim skor chodit ako behat. alebo behat tak neskutocne pomaly, ze normalne kracajuci clovek by ich musel predbehnut. este som tomu celkom neprisiel na koren ale neda mi to, vrta mi to hlavou. ludia sa rano idu prejst (povodne prebehnut) potom sadnu do auta, odvezu sa do roboty kde prejdu niekedy aj celych 15 - 20 metrov k vytahu, zasa tolko isto ku svojmu miestu, presedia tam den, odvezu sa do obchodu, odvezu sa do restiky (najlepsie drive-thru), odvezu sa domov, a lahnu si pred telku. a rano sa pojdu prebehnut (prejst). a potom sa cuduju. ale, musi sa nechat su tu aj totalni sialenci co naozaj behaju. a podla mna si sadisticky vyberaju najhorsie chvilky. ked je 34 C v tieni, nefuka ziadny vietor, vsetky klimatizacie bezia naplno, tito cudaci si nacapia siltovky, flasa vody v ruke a bezia. ked clovek len tak sedi v tieni, nehybe sa, aj tak je to dost zle. nadava na horucavu, saty sa nanho lepia... a tito ludia behaju. mozno im platia za to aby sa nam ostatnym nezdalo vonku az tak horuco... ked musime bicyklovat z prace povedla klimatizovanych aut.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.



najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

moja kariera zavratne napreduje. bolo mi dovolene robit nadcasy. to su asi vsetky novinky zo zivota pracujucej triedy. robim stale tam isto, stale viac menej to iste, roboty vyzera ze je dost, takze vsetko je ako ma byt. preto som sa rozhodol ze vam poslem pseudo informacny email v snahe priblizit vam multikulturalnu a multirasovu ameriku ako ju pozname z filmov (kde musi byt vzdy aspon jeden cernoch, aziat a hispanec aby to bolo akceptovatelne publikom... dokonca bola nejaka peticia aby jedna z hlavnych postav v panovi prstenov bol cernoch, ts ts ts...). no takze ako viete pohybujem sa v minnesote. je to tu rozne, byvam nedaleko dost velkeho minneapolisu co je vlastne dvojmestie (to je ale slovo...) minneapolis a st paul. su tak blizko seba ze su prakticky jedno mesto. nieco ako budin a pest. ha ha. dost humoru. skratka vo velkych mestach je to rovnake, su tam cernosske stvrte, ktore su chudobne a drogove a nebezpecne, su tam kludne biele stvrte ktore su 'normalne', su azijska stvrt, zidovska atd. mozno nie v kazdom velkomeste vsetky ale v podstate tak nejako to funguje. no a dost vela bielej strednej vrstvy kde ja byvam ma nieco docinenia z normi. asi sa tu volakedy usadila nejaka uspesna skupina norskych vystahovalcov. je tu preto dost vela olaffsonov, gustaffsonov, hansonov a podobnych. preto sa ich futbalove druzstvo vola minnesota vikings. ale z ich norskej minulosti zostali len mena. tolko o 'normalnych' americanoch co tu stretavam.

azijci. azijcanov je vzdy niekde niekolko, co znamena ze ich coskoro budu hufy. nieco ako na trhu na mileticke. pridu, otvoria si cinsku restiku. potom samozrejme, sa usadi priekupnik s cinskymi vonnymi tycinkami do tychto restik, lebo kym sa usadi uz su tu restiky dve. vzapeti sa niekde poblizku zpojazdni farma, ktora sa zaobera pestovanim vselijakych cinskych burin aby boli ceny v restikach lacnejsie. medzitym sa stihol usadit dalsi cinan, ktory organizuje prepravu roznych morskych oblud priamo z dna oceanu az vam do kartonovych krabic, ktore dostanete ked si objednate cinu na veceru s donaskou do domu - donasku organizuje uplne iny cinan. teraz uz mame dost cinanov a mozeme si otvorit zahadny kramik ktory predava cinske zazracne korienky a bylinky a tygrie zuby a zensen a vypchaty krokodil (alebo nieco take) im visi nad vchodom. samozrejme sa spoja do akcneho dua s uz existujucou predajnou vonnych tyciniek. no a ked uz mame tolko cinanov pekne pokope tak si dalsi cinan moze otvorit kung-fu akademiu, alebo tai-ci dojo alebo nieco podobne. ostatni cinania sa vrhnu na drobne sluzby ako je zasobovanie, cistenie, internetove piratstvo a tak dalej. a samozrejme stravovanie, to hlavne. cinania su velmi usilovni a velmi biznisovi. kam pridu tam podnikaju a zlepsuju sa a prosperuju. niektori sa naucia po anglicky a idu do skol. a potom to uz naozaj bezi. bud sa asimiluju a dalsi polocinania su ludia s menami ako susanne wong, patrick li, alebo jackie chan :), alebo vznikne uzavreta cinska komunitka, chinatown. s tou anglictinou, naozaj je to zaujimave. toto by si mal slota precitat. zdaleka nie vsetci takito 'cinsky americania' vedia po anglicky, co ma dost prekvapilo. napriklad tot pred par dnami bol v telke nejaky li alebo hwong alebo ako sa volal. miestny mlady cinsko-americky podnikatel. sud mu zavrel jeho porazkaren (ktorou samozrejme zasoboval cinske restiky hovadzim), pretoze vraj "hlboko znepokojoval susedov". a to tym, ze raz za cas sa cela cinska rodina zisla a zucastnovala sa nejakeho divneho cinskeho nabozenskeho ritualu pri ktorom pripravili o zivot americku kravu priamo na dvore nejakymi macetami, kratko nato jej casti upiekli na otvorenom ohni a hned aj zjedli. nieco ako zivanska. (sudca zrejme nepocul o tom ako na vychodnom slovensku cig... uhh vlastne - romovia na sidlisku obesili prasa na prasiak a zbuchali domacu zabijacku.) no skratka tento cinan bol v telke a vysvetloval o co ide, ze nikoho sa nechystali znepokojovat a vobec susedia naopak strpcovali zivot im, a ukazoval svoje dostrielane auto, zniceny plot a pod. slo o to ze sused ma tiez porazkaren ale cinan je prilis velka konkurencia. takto to prezentoval ten cinan. no a co bolo zaujimave ze tento cinan nevedel po anglicky. vypustal tie svoje slabiky, dolu sli titulky po anglicky a nikomu sa to nezdalo zvlastne. a to nebol nejaky upratovac v telocvicni, to bol podnikatel, clovek co denne prichadzal do priameho obchodneho styku s hromadami dalsich obchodnikov. pravdepodobne cinanmi. no ale na zaver povedal taketo: "sme tu len hostia v tejto krajine, kde bieli su pani. ked pani zakazu porazkaren, usmejeme sa a zacneme s niecim inym." to je prave ono. preto su cinania taki uspesni. drzia hubu a krok. vlastne, drzia hubu a krok krok. lebo naozaj sa snazia. alebo, sestra sla za mnou do roboty. ja robim na mieste kde je to sklad na sklade, plno roznych skladov jeden za druhym. no a ona tam este predtym nebola, tak a teraz to hladala a nejako zabludila na koniec nejakej ulicky, ktora sa koncila v nejakom sklade. tam stretla cinanku. ked jej vysvetlila co chce, cinanka jej povedala ze "ale ty hladas nejakeho americana, a tu nie su ziadny americania, tu su iba nasi". hehehe. tak to by si na slovensku mohol niekto precitat. aby mu nejaky madar povedal ze 'tu nie su slovaci, tu su len nasi'.

hispanci. puerto rico a mexico. tu nie su portorikanci. ale mexicania, tych je vsade dost. mexicania su uplne ini ako cinania. su tmavsi, so sklonom k obezite, pestuju kukuricu a nie bojove umenia. su to dokonali cestovatelia za pracou. je to taka pracovna mafia. pri prilezitosti pisania tohoto mailu som sa povyzvedal od annabell (nasa lokalna mexicanka v praci) ako to funguje. povodne som si myslel ze je len povodom mexicanka, ale uz predcasom vtiahnuta do ameriky. tak to bol omyl. je to mexicka mexicanka z mexika. co vidno napriklad na tom, ze vie varit - co znamena ze nie je americanka.

(na tomto mieste odbocime a pohovorime si o jedle... ked zistila ze som zo slovenska (ku podivu jej to vynorilo v mysli ceskoslovensko, co je uctyhodny geograficky vykon) hned informovala okolie, ze urcite mi chyba nasa domaca strava. no jasneee. ako mexicanke jej to muselo byt jasne, pretoze americka kuchyna ako vieme neexistuje. ak teda nepocitame hotdogy a hamburgery - co inak hrdo (?!) prizna aj bezny american. cim padom som jej povedal ze to rozhodne ano a vzapeti som vyjadril svoju pochvalu mexickej kuchyni, ktora mi tak trochu pripomina madarsku zo vsetkou tou paprikou a korenim. co bol dobry tah, lebo cas od casu mi venuju kus svojho (velkeho) obedu. no a mexicke jedlo mam rad, takze mi to uplne vyhovuje. okrem ineho, som nasiel v tych squelych novinach clanok o nejakom etnickom gastrofestivale ci co a konalo sa to par sto kilemetrov na sever od nas. clanok priniesol info o grekoch, juhosoch, talianoch a podobnych co sa toho zucastnili. okrem ineho aj jan gadzo z vychodneho slovenska, ktory sa tymto zivi uz 19 rokov. nalistujte si preto www.poticawalnut.com a pozrite si to. stoji to za to. ako ma informoval moj mexicky zdroj, tu sa nedaju zohnat suroviny ake by chcela. preto ma kopec prisad z mexika. vraj aj to co tu je, nie je ONO. no to celkom chapem, keby som si v dusseldorfe kupil zarucene madarsku klobasu od domaceho vyrobcu fritza schneidera, tiez by sa mi to nezdalo ONO. no mexicania jedia hlavne tacos. vzdy a vela. to je dobre, lebo tacos ja rad. tacos v amerike znamena hovadzie, salat, paradajka, syr, smotana a to cele zabalene v tortille. (kukuricnej placke). podla mexicanov je tacos HOCICO zabalene v tortille. tak na ranajky napriklad prazenica so slaninou a jalapinho-ami (neviem ako sa to sklonuje) zabalene v tortille. takze tak. a vsetko pikantne. rozmyslam ako by som sposobil aby sa annabell nenapadne dozvedela ze mam v auguste narodky, mozno by mi nieco mexicke navarila, hmm... aha, naspat k mexicanom...

...ze teda ako funguje ta mexicka pracovna mafia. uzasne. funguje to takto. jedneho krasneho jarneho dna, pride mexican hladajuci pracu do stavebnej firmy. lebo tie platia dost vela. a zacne pracovat. a pretlka sa ako sa da. pracuje dlhe smeny, nadcasy, vikendy, vsetko co pride. uci sa anglicku hantyrku a ziskava skusenosti. drzi hubu a maka ako o zivot. (v mexiku su platy porovnatelne s nasimi, takze prenho zrazu zacat robit za 9 dolarov na hodinu je dost velky skok.) nic nemina, nikam nechodi, pracuje. po case sa vypracuje vo firme z najnizsich miest, vdaka svojej spolahlivosti vyssie. az na uroven majstra, ci predaka ci ako sa to vola u nas. a to je zaciatok mexickej invazie. sef mu povie ze teda ziskal ten post a ze si musi zohnat 15 ludi pod seba, ktorych bude riadit. mexican sa usmeje popod fuzy, zadakuje a zdvihne telefon. biely sef prave spravil zo svojej firmy hispansku zlatu banu. mexican vytoci cislo... a za par minut 15 mexicanov zahodi sombrera, gitary a poncha naskace do aut a za 3-4 dni su kdekolvek v amerike. su to samozrejme vsetko bratia, svagrovia, synovia, otcovia, bratranci, krstnata... v najhorsom pripade blizki rodinny priatelia. a biely sef sa nestiha cudovat, ale ten maly tmavy chlapik co ma este dva tyzdne aby si zohnal tych 15 ludi uz dva dni s nimi pracuje naplno. nova generacia mexicanov drzi hubu a maka, lebo dostava 9 dolarov na hodinu. a o par mesiacov prvi z nich sa dostanu do pozicie majstrov a lavinovy efekt pokracuje. po kratkom case niekde v druhej vlne prijdu manzelky mexicanov prvej vlny... tu v minnesote su velmi silne zimy. nieco ako -20C az -30C. vtedy sa stavat velmi neda. (vlastne vobec sa neda stavat, aj ked ide len o to, ze sa neda kopat do zeme a neda sa betonovat, lebo inak tie ich "domy" su pozbijane z drevotriesky, takze o nejakom "stavani" by ani nemala byt rec.) takze stavebna firma ma volno. lenze... mexicania su velmi dobra pracovna sila a nazbierali si velmi vysoky mesacny priemer co sa tyka mzdy. takze platili dost dani. takze amerika ma zaujem si ich podrzat. takze dostavaju podporu - vzhladom na ich vysoky priemer dost vysoku. vraj mnohi dostavaju okolo 320 dolarov na tyzden. (platy v mexiku su porovnatelne s nasimi, tak si to preratajte - to je za tyzden nicnerobenia.) samozrejme, pocas tohoto casu musia byt mexicania v mieste svojho bydliska v amerike. co samozrejme, mexicania nie su. lebo je tu zima. takze oni si na zimu zdrhnu domov ku svojim sombreram a gitaram, vyberaju si americku podporu a ziju ako krali. doplnia si zasoby mexickych korenin a prisad do salatov a ked prestane mrznut su naspat. annabell prisla v druhej vlne za manzelom a ako sama vravi, uz je tu skoro vyse polovica jej mexickeho mestecka a ked idu na zimu domov je to parada, vsetci naskacu do dodavok a za zhruba 40 hodin su doma. kolona aut vraj nema konca... to verim. rozdiel medzi cinanmi a mexicanmi je v tom, ze mexicania sa rychlo naucia zneuzivat americke zakony a vyhody, ale zostavaju viac menej robotnici, pripadne ti majstri alebo tak. cinania napriek tomu ze anglictina im robi vacsie problemy, dodrziavaju vsetky predpisy, podnikaju, kupuju, predavaju a hlavne necestuju na zimu do mexika.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

po mnohych plastovplnych dnoch vam posielam (zrejme) posledny mail. napinavo pracujem stale tam isto. akurat ze som trochu pribrzdil v rozlete. moja privilegovane postavenie cloveka vyuzivajuceho nadcasy bolo pozastavene do odvolania. neviem preco. po 6 dnoch tohoto skveleho privilegia a teda zaroven po 60 odpracovanych hodinach, mi povedali ze ja uz teda radsej nemusim chodit na tie nadcasy a to az kym mi nepovedia ze 'uz mozem'. takze tak bezi zivot v plastovej tovarni, ale podme dalej. tak najprv novinky. minuly tyzden sa mi podaril novy svetovy tratovy rekord dom - praca. bolo to v pondelok a spravil som to za 20 minut, co pri povodnych 45 minutach je skvely vykon. pripisujem to hlavne tymto veciam: dofukal som si pneumatiky, opravil som neposlusny prehadzovac, moja forma sa neustale zlepsuje. no a tiez v ten den fukal mimoriadne kvalitny vietor co do vsetkeho. co do rychlosti, co do teploty ale hlavne co do smeru. a v europe zuria povodne. ale to asi uz niektori z vas vedia. uz - uz sa zda ze budem len tak tliapat o pocasi - a preto som vlastne nenapisal skorej - nebolo co. ci skor, nemal som to v hlave rozlezane. ci ulezane? to je jedno, ale dnes to uz mam.

co sa tyka tejto tu ameriky, ako ju volaju... nieco sa mi na nej furt nezdalo, ale tak nejako som to nevedal pomenovat pravym menom. vlastne som to vobec nevedel pomenovat ziadnym menom. stale mi nieco nestimovalo, nieco sa mi nepozdavalo a pritom vsetko tu funguje, zivot bezi. no dobre tak bez tych pompeznych reci okolo, na celom tomto 'novom svete' mi vadi ze je to hrackarska krajina. celkom som spokojny s tymto vyrazom... hrackarska krajina. ako ked mate normalne auto a potom hrackarske. alebo hodinky. alebo krajinu. tak amerika je hrackarska krajina. to ma napadlo ked sme boli cez vikend az tam hore na severe pri kanadskej hranici. a v malom mestecku thief river falls (ani to nehladajte) som videl na stene jedneho domu (ci co to bolo) napis "john's cafe". bola to cervena neonka a 's nefungovalo. ale neide o to. nazov sice nie je najoriginalnejsi na svete, ale je to prva (a jedina) restauracia co som tu videl co nie je vsade. nie je sucastou nejakej megasiete stravovacich zariadeni po celej usa. vsetko tu ma svoju siet. respektive vsetko je pobocka cohosi ineho. restauracie, hotely, benzinky, kvetinarstva, servisy, uplne vsetko. a to robi z ameriky hrackarsku krajinu. v podstate clovek nema preco cestovat po amerike. su iba tri dovody: za pracou, alebo kvoli prirode. no dobre styri, este aj za niekym kto byva niekde inde. lebo inak je vsade vsetko rovnake. precestujete 2, 3, 4 dni autom a vystupite... a... je tu vasa oblubena sendvicaren, vas oblubeny hotel, vasa oblubena benzinka, vase oblubene telekomunikacie, vo vasej oblubenej kolkarni ludia hovoria vasim oblubenym jazykom, vase oblubene vsetko. no ano, vyzera to inak lebo tam odkial ste prisli je benzinka nalavo od cesty a hotel nie je hned pri sendvicarni ako tu... je to ako lego. je to sice trosku inak rozhadzane, ale maju tu moju zltu kocku, modru kocku oooh a aj moje oblubene cervene koliesko. tolko k urbanizmu. vlastne nie. mesto. americania nevedia postavit mesto. hrali ste niekedy hru simcity? no tak amerika je simcity. ako by som to... nechajme to, lebo to nedopisem nikdy, americka architektura potrebuje svoj vlastny zalospev.

takze toto je vo velkych dimenziach, ale amerika je hrackarska aj na ovela blizsej urovni. vsetko je tu zjednodusene do posledneho mozneho kroku. auta s dvoma pedalmi ako v autodrome, mikrovlnky s gombikmy, ktore na vkusnom malom obrazku (akejsi ikonke) znazornuju ake jedlo dokazu pripravit, atd. tieto mikrovlnkove gombiky su dost zaujimave. napriklad mate na mikrovlnke gombik "pizza", "pukance", "spagety" a podla toho co si precitate na alobalovom obale vasho najblizsieho pokrmu, stlacate gombiky. niektori skutocni majstri sefkuchari vedia, ze napriklad pizza + pukance + pukance = vajce na tvrdo. ale to je samozrejme iba uzka spicka odbornikov. ked si chcete 'upiect' cookies, tak si kupite cesto (so vsetkymi prisadami samozrejme) doma ho opatrne vyberiete z puzdra, ktore znehodnotite a vzapeti vlozite cesto na plech, vrazite do rury a stlacite gombik "cookies". (tie stare modely mali sice volakedy gombiky na teplotu a cas, ale kto by si to vsetko pamatal, ze?) no a co sa tymto stane je to, ze ked ste si kupili toto cesto dajme tomu v cubfoods v minneapolis v minnesote, tak ste prave stvorili navlas rovnake kolaciky ako ta mila pani v san franciscu, alebo v orlande, alebo v seattli, alebo.... hrackarska krajina.

s tymi autami na dva pedale je to tiez sranda. (odhliadnuc od toho, ze patlitrovy motor v tom aute sice nevyvinie ziadne zavratne rychlosti, ale keby ste chceli, tak kludne s nim mozete poorat mensie pole.) no samozrejme prevodovka je automaticka, to je bez debaty. zaradite D (drive) a motor vam nezdochne, nemusite radit, staci pridavat a uberat plyn. obcas pribrzdit. ale ked cestujete niekam dalej, tak to by bolo prilis namahave, ako aj sami chapete. takze je tu este vsemocny gombik. stlacite gombik a nemusite namahavo manualne drzat nohu na plyne lebo auto ide konstantnou rychlostou. vam, obmedzenym europanom sa moze zdat ze to je hlupost. uz vas pocujem ako vravite: ale co ked treba pribrzdit? alebo predbiehat? no odpoved je jednoducha. netreba. pretoze ked vsetci na dialnici maju stlaceny gombik... a veruze maju. to cervene auto 500 metrov pred vami tam bude aj o 3 hodiny ked vy sa budete chystat zist z dialnice... hrackarska krajina.

stare pravidlo, ktore verim ze ma dost vela do seba, myslim ze vo vede sa to vola nejako ze ockhamova britva (alebo tak volajako), sa tu v normalnej reci vola 'the k.i.s.s. rule' (Keep It Simple, Stupid!). a snaha toho hesla je, nekomplikovat veci, ale hladat najjednoduchsie riesenia. teda ak tomu spravne rozumiem. no ale tu v hrackarskej krajine sa im to podarilo do takej miery, ze pomaly nemate kam ist kde by vas mohlo nieco zaskocit. vsetko je dopredu jasne. presne tie iste aktivity, saty, jedlo, hudbu, co len chcete najdete aj v meste o 10 alebo 1500 mil dalej. a preto je to hrackarske a nie naozajske.

vlastne toto vsetko vam pisem uplne zbytocne. pretoze ti z vas (99%) ktori si toto citate vo windowsoch viete presne o com hovorim. ked ste sa hocikedy stretli s nejakym problemom ktory vyzeral tak ze windows zaspal (odtial jeho prezyvka windoze) a jedine co vam radil bolo kontaktovat microsoft alebo vasho miestneho predajcu... presne to by spravil american. a predajca by zadychcany dobehol a problem vyriesil s bravurou americanom vlastnou - tym ze by vam zobral pocitac a daroval novy zarucene funkcny. ktovie co by spravil american, ktory by sa prave nachadzal dajme tomu... no budme exoticki.... na slovensku? mozno by v martine vyhorenu ziarovku isiel kupit do bratislavy... (ti z vas co viete o kom je rec nemusite to sirit dalej, je to koniec koncov hrackarsky american.)



majtesafajn,

erik, alnoth, atd.

 

par dni pred odchodom z hrackarskej krajiny navstivim mall of america. je to najvacsie one v amerike. obchodny dom? shopping center? neviem ako sa to vola po nasom... taka blbost ako polus alebo aupark v bratislave. no tak to tu maju v minneapolise. ak nieco neskutocne inspirujuce zaregistrujem tak sa mozno ozvem, ale nepocitajte s tym.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

po vsakovakych zmatocnych reakciach na moj posledny mail som si pozrel skvele howadoorove stranky na ktorych som uz davno nebol a zasa sa mi zaxelo nieco napisat. takze teda nate:

 

v nedelu sme sa, v zostave ja - sestra - svagor, zucastnili lokalneho, ale o to vyznamnejsieho kulturneho podujatia. v minneapolise sa konal (gdohovie ci kazdorocny) zraz slovakov a slovakmi sa ciaticich a inych s nimi sympatizujucich. uz den predtym som sa dohodol sam so sebou, ze to bude asi zopar dochodcov spominajucich na par veci co im volakedy o slovensku rozpravali ich stari rodicia, ktori boli raz na slovensku, odkial pochadzaju ICH rodicia. nebol som az tak daleko od pravdy. nasli sme to bez problemov, kostol of saint cyril ocividne prejavoval znamky nejakej aktivity. siroko daleko jedinej vo svojej stvrti. ludi v krojoch bol dost lahko rozoznat, takze sme vedeli ze sme tu spravne. presli sme okolo troch krojovanych junakov, ktory sa po anglicky bavili tusim o bejzbale. aha - som si povedal... no ale z krojovanych panacikov nikto netancoval, aj ked ako sme neskor zistili to bolo vlastne cele preco boli v krojoch, tak sme sa pretlacili pomedzi nich aby sme zistili ake slovenske atrakcie nas cakaju dalej. a vtom spustila muzika. tak sme trochu poodstupili, lebo tam kde sme stali clovek nepocul okrem tej hudby ani vlastne myslienky. aparatury mali hudobnici zjavne kvalitne, individualna instrumentalna zrucnost pokrivkavala. zapocuval som sa do textu nejakej zrejme ludovej pesnicky a spokojny sam so sebou som skonstatoval ze rozumiem takmer celemu jej posolstvu. nebolo to tym ze by spevak mal prizvuk, to nie, pokial som to spravne pochopil tak spieval peknou, cistou polstinou. alebo mozno to bol len goral. v kazdom pripade viac po polsky ako po slovensky. moj svagor, volajme ho ehren, sa spytal co na to vravim (kedze bolo zrejme ocividne ze sa snazim uchopit ducha danej piesne) a dobre sa pobavil ked som mu povedal ze ten chlapik spieva polsku pesnicku. o chvilu sa moja sestra, tu volajme ester (lebo tak sa vola), zacala bavit s nejakou (podla kroja) folklornou tanecnicou. byva tu asi tri roky a prisla z presova. to nic. takze aspon vie po slovensky. kazdu stredu si zatancuju v krojoch v akejsi pivnici pod kostolom of saint cyril. je to vlastne taka mala minneapoliska lucnica, hehe ha. velmi mala a velmi minneapoliska... ale vraj v novembri byva nejaky podobny fest, ktory sa vsak honosi menom ceskoslovensky zraz, na ktorom vraj ma ich ansambl zakazane vystupovat, lebo su slovaci a tamten fest riadia cesi a ti maju svojich (nepochybujem ze rovnako kvalifikovanych a rovnako 'ceskych') tanecnikov. aha, viza si nevedela vybavit na dva krat, tak isla do kanady a odtial sem. ak niekto pomysla o kariere slovenskeho folklorneho tanecnika v minnesote, tak cez kanadu. opustili sme byvalu presovcanku a presli sme popri stankoch ponukajuce mexicke placky, chilli a pina coladu - zakratko sme zistili ze v kostole of saint cyril je sice malo slovakov ale zato maju peknu mexicku komunitu. co nam nemusel nikto vraviet, to sme videli vsade okolo seba. (hispanci su vsade.) no ale, niekto nam to predsa len povedal. starka predavajuca satocky s kapustovou plnkou, ktore z nejakeho dovodu volali 'holubky'. je mozne ze to niekto na slovensku tak vola. podla mna existuje mnoho lepsich sposobov ako spravit z kyslej kapusty jedlo. ale z mojich, ako vidite, hlbokych uvah ma vytrhol ehren, ktory sa hnal ku stanku s tym ze 'toto on musi vidiet'. 'toto' tam on nenasiel. hned ako sa privalil ku stanku vytasil sa na starku s otazkou, ktora prezradzala jeho hlboky nahlad do problematiky kyslej kapusty na slovensku. vraj kde maju take tie velke drevene kade na kapustu (ako videl u zahoraciek na trhu na mileticke) - a rukami pritom opisal do vzduchu kade ktore rozhodne na mileticke nemohol vidiet, lebo by sa tam nezmestili. zrejme tym chcel zvyraznit myslienku ze tie kade boli velke. starka sa vsak nenechala zaskocit a nechala sa pocut ze dolu pod kostolom maju nejake sudy, ale sem von priniesli len kolko bolo treba na 'holubky'. (zaujimavy musi byt tento kostol of saint cyril... v suterene lucnica, kysla kapusta, mexicania a gdovjecoeste.) po kratkej erudovanej rozprave o kadiach z mileticky sme sa dostali k pointe, a sice tomu, ze ja a ester sme priamo a osobne zo slovenska. naco starka prehodila do 'slovenciny'...

 

- a vy skadzi?

- z bratislavy teta

- tak??

- hej

- a ja aj z mojoch rodinu zme od popraaadu.

- hmm (to pocut, som si pomyslel)

 

zakratko ale tete vyprsala slovna zasoba a po par dalsich pokusoch a vysvetleni ze 'tuna neni gdo recovat slovensky' sme pristupili na anglictinu. vzhladom na nas podpriemerny zaujem o kapustne satocky nas odprevadila po dalsi stanok kde nas ponukla cudzimi orechovnikmi (mimochodom tie iste zo znamej adresy www.poticawalnut.com) ktorym nevedela prist na meno, napadla ju len chorvatska skomolenina 'potica' (od povitica - zavin), ale ked som poznamenal ze to je orechovnik tak sa toho chytila a makovnik si uz odvodila sama. orechovnik bol celkom dobry, a mimoriadne silno pripominal domace kolace. plnka bola trochu sucha, ale zas ja som dost rozmaznany co sa orechovnikov tyka. dalsie stanky sa nijako netykali slovenska aj ked som sa snazil prist na nejake spojenie. najblizsie co som nasiel bola polska kielbasza. a samozrejme ojedinele slovenske vlajocky. vacsina zucastnenych posedavala pri stoloch pod stromami a pila pivo. vekovy priemer bol dobrych 63,24 rokov. dochodcovia sedeli v tieni, potili sa, pili pivo, rozostreny pohlad zabodnuty pred seba, vyzerali ze sa dobre bavia. pocasie bolo pekne. nie tomboly o zaujimave ceny sme sa nezucastnili. incidenty ktore som opisal boli stretnutia s ludmi co vedeli po slovensky. vlastne nie vsetky, este tam bol jeden dedko, ktoremu bolo tazko rozumiet po anglicky hlavne preto ze mu tiahlo pomaly na 200. ale ked mu clovek povedal ze je zo slovenska tak obzivol, a povedal ze "me too". vzapeti sa vas opytal odkial ste a bez naznaku ze by nejako zaregistroval co ste povedali, predniesol "i am from kapusany". viac slovenciny z neho nebolo. no ale aby som uviedol veci na pravu mieru, bol tam clovek, o ktorom sme vedeli, ze je to nejaky priatel ci pribuzny nasho suseda. tak za tym sme zasli, on nam vlastne povedal o celej tejto akcii. byva v minnesote 5-6 rokov so svojou manzelkou z argentiny. to bol asi jediny normalny clovek s ktorym sa dalo nieco povedat na temu slovensko, chodite domov? ako casto? a co vasi tu boli? ako sa im tu pacilo? a decka vedia po slovensky? ... atd. proste asi veci co si krajania na podobnych akciach hovoria. vraj oni s manzelkou maju super vztah kazdy so svojimi svokrovcami. lebo ich vidia maximalne raz za rok. argentincanke sa na slovensku celkom paci. najstarsia dcera hovori dobre po slovensky. a tak. este zo dva krat sme presli po bizarnych stankoch a nic nove sme neobjavili. zvazili sme svoju situaciu a skonstatovali ze tu nasa uloha skoncila. bryndzove halusky sa nepodavali...

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.



najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi
Webmaster: Fidel