Pamäť národa
Ústav pamäti národa je podľa zákona 553/2002 Z. z., ktorým bol teto ústav založený, zameraný na to, aby sa analyzovali krivdy a zločiny komunistického režimu. (Zjavne iné zriadenia nepáchajú ani zločiny, ani krivdy – to vedomie človeka upokojí – ak tomu uverí.)
Našťastie sú medzi nami ľudia, ktorí si myslia, že aj zručnosti, kultúra či estetika stoja za zapamätanie. V sobotu 7. augusta 2026 bola v leopoldovskom kultúrnom centre Osveta vernisáž výstavy ľudových odevov a krojov z trnavského kraja Od role až po svadbu zo zbierok Trnavskej party a súkromných zberateľov. Niekoľko remesleníkov zároveň prišlo predviesť svoje umenie a tvorbu. Nejeden návštevník mal prinajmenšom nejaké prvky oblečenia pripomínajúce ľudovú tvorbu. Našlo sa aj dievčatko, ktoré odmietlo ísť na výstavu krojov inak, než v kroji. A v tvorivej dielni na výstave si k nemu vyrobila šujtášovú šnúrku na zápästie.
Nie všetci elektrikári sú Karel Gott. Niektorí, ako Viktor Vávra, šijú tradičné výrobky na tradičnom šijacom stroji.
Zručnosť (v tomto prípade Mirky Ležovičovej) si vždy nájde obdivovateľov.
Medzi návštevníkmi výstavy boli aj kolegovia remeselníci, ako majsterka ľudovej umeleckej výroby Marie Michalicová (vpravo).
Sústredenie.
Zaškolenie od kurátorky výstavy Zuzany Peškovej.
Nadšená majiteľka vlastnoručne vyrobeného náramku okamžite išla robiť ďalší.
Kurátorka výstavy Zuzana Pešková (vľavo) ochotne odpovedala na otázky.
Pletenie šujtášky síce môže pri prvom pokuse trochu pliesť aj hlavu, no je to naozaj jednoduché.
Ako nás poučila pani Štefánia Haršányová, nejedna časť kroja bola viazaná na striktné pravidlá, niektoré časti mohli napríklad nosiť muži len v čase medzi zásnubami a svatbou. Znalcov týchto pravidiel občas znepokojuje napríklad pohľad na dôchodcov, ktorí majú za klobúkom mládenecké perá...
Vysvetľovanie remeselnej techniky chce sústredenie.