Čína v Číne
Myslel som si, že sa s paličkami a čínskym jedlom dokážem bez problémov popasovať, ale hneď prvé jedlo v Šanghaji mi napravilo sebahodnotenie.
Vo všetkých podnikoch, kde sme v Šanghaji jedli, sú ako základný príbor lakované paličky na opakované použitie. Vyberať nimi slíže z polievky je disciplína, ktorá vyžaduje istú prax. Slíže mi pri každom pokuse zutekali z paličiek a cestou mi polievkou zaprskali tričko. Chvíľu som to skúšal, a potom ma spolustolujúca Grétka upozornila, že si môžem zobrať aj jednorazové paličky, ktoré sú drsnejšie — bez povrchovej úpravy — a lepšie sa s nimi zachytáva jedlo. S nimi sa mi podarilo slíže skrotiť.
Menu v jednej z buchtičkární. Vo väčšine menších podnikov sme videli menu iba na stene.
Pri druhom chode — buchtičkách plnených mäsom vo vlastnej šťave — som vedel, že už som za vodou. Keď som zahryzol do prvej buchtičky, natlakovaná šťava, ktorá v nej bola, sa mi s nadšením rozliala po jazyku, kde spôsobila malú extázu chuti, a zároveň sa mi rozbehla po brade a tričku, kde spôsobila ďalšie škvrny. Pár sekúnd na to sa niečo podobné podarilo aj Grétke, s tým rozdielom, že z jej buchtičky vystrekla šťava na moje nohavice, takže jej tričko zostalo nepoškvrnené.
Jedlo bolo vynikajúce, a už v tomto prvom fastfoode bolo jasné, že moje doterajšie skúsenosti s čínskou kuchyňou na Slovensku nijako nesúvisia s tým, čo ponúka Šanghaj.
Až na tie paličky.
Naša prvá buchtičkáreň bola kúsok od Perly Orientu.
Moje foto z Číny nájdete na Flickri.
