Nepenilo

Počítače sa občas bránia, preto sa ich administrátori občas potrebujú posilniť. Kúpil som si čučoriedkový jogurt a Mila rez a usadil som sa medzi štyrmi počítačmi. Overil som si, že mám všetky inštaláky, ochutnal som jogurt a skonštatoval som, že mám všetko, čo potrebujem. Potom som, v snahe posunúť ho ďalej od hrany stola, skoro polovicu toho ružového jogurtu prekotil na svoje biele nohavice.

Výsledok stál za to — asi desaťcentimetrová ružová mláka sa začala prelievať z vrchu stehna do rozkroku, a niečo kvaplo aj na zem. Inštalačným DVD som zoškrabal väčšinu jogurtu do papierových vreckoviek. Bol som v prázdnej škole v sobotu večer s veľkým studeným ružovým fľakom na nohaviciach, väčšinu jogurtu bezpečne uloženého v papierových vreckovkách. Tak som si vyzliekol nohavice — tak, aby som na koberec našpliechal čo najmenej, pri dverách som popočúval, či tade nejde vrátnik na obchôdzke, a po prázdnej chodbe som odniesol poškvrnené nohavice na záchod. Bol som slipoch a v tričku s kľúčmi pevne zovretými v ruke, lebo keby som si zabuchol dvere, musel by som ísť osobne na vrátnicu orodovať, aby porušili pravidlá a otvorili mi. Keď som prišiel k umývadlu, počul som ako sa na chodbe na kontrolnom bode odpípal vrátnik na obchôdzke. Minuli sme sa asi o dvadsať sekúnd.

Tekuté mydlo na wc vôbec nepenilo, tak som si ho do dlane napumpoval asi za polievkovú lyžicu a robil som, čo sa dalo. Nakoniec vznikol na gatiach nemerateľne tenký biely povlak, čo zrejme malo predstavovať penu. Po opláchnutí to vyzeralo tak, že to trochu pomohlo.

S prepranými nohavicami som sa vrátil k počítačom a začal som riešiť logistické problémy. Dal som si na seba opasok s kapsou s dokladmi a kľúčami, aby som sa nemohol zabuchnúť — to bola tá jednoduchá časť. Vonku bolo cca 20°C, vnútri tiež, a ja som sa potešil, že som v maličkej miestnosti vykurovanej štyrmi počítačmi. Spomenul som si, že kamarát raz na výlete sušil mokré ponožky nad petrolejkou (najprv to odfarbí, a potom prepáli ponožku). Zobral som jeden pochybne fungujúci počítač, zapol som ho a nasmeroval ho tak, aby jeho vetilátor fúkal na moje gate prehodené cez stoličku. Aby som stimuloval produkciu tepla v počítači a teda aj rýchlosť a teplotu vyfukovaného vzduchu, zadal som mu nezmyselné výpočty, o ktorých som dúfal, že ho zahrejú.

Asi po dvadsiatich minútach sa ukázalo, že vyťažiť počítač nie je bez prípravy až také jednoduché. Jeden zo štyroch počítačov, medzi ktorými som sedel, bol vyťažený viac, tak som ho otočil a — predstavte si, že idete počítaču na zadnú stranu obliecť nohavice. Pás nohavíc obopínal zadnú stenu počítača tak, aby ventilátor fúkal do nohavice, takže prúd vzduchu bol v zásade voľný, ale úspešne sušil nohavice. Do hodiny boli suché.

Robotu som urobil a čuduj sa svete, ráno na dennom svetle sa ukázalo, že čučky som naozaj úspešne vypral.