Listy z Anglicka: prastarý

Nazdar, ľudia,

dosť z vás, čo si toto bude čítať, teda neviem, či si to budete čítať, každopádne to aspoň dostanete, tu nenájde vôbec nič nového, nakoľko internát je, prípadne bol, ich domovom po mnohé a mnohé mesiace. Pre mňa je to však zážitok úplne nový, výnimočný, nepoznaný, a preto sa v tomto novom prostredí vnemov a informícií mocem ako trpaslík v kukurici — majte teda so mnou trpezlivosť. Je možné, že sa pokúsim aj o nejaké témy s väčším významom pre spoločnosť a ľudstvo ako také, ale Maslowova pyramída nepustí. V nasledujúcom slohovom útvare, by som sa rád venoval jednoduchšej, prízemnej téme - a to internátnej praženici. Ešte úplne na úvod, nič z toho, čo sa tu dočítate, sa nepokúšajte reprodukovať vo svojich útulných domovoch. Pokusy tu spomenuté boli prevádzane skutočne nadovšetko odhodlaným a väčšinou nepríčetne hladným tímom expertov dodržiavajúc maximálne bezpečnostné opatrenia.

Takže praženica. Mnohí si určite myslíte, že základ praženice sú vajíčka. A to je práve blbosť. Skvelý slovenský názov „praženica“ — nie ako napríklad chudobné anglické „scrambled eggs“ — nezavádza podsúvaním všelijakých nápadov o vajíčkach. Praženica je totižto hlavne o pražení. Síce sa mi ešte nepodarilo vyvinúť praženicu bez vajéčok, ale rozhodne som k tomu mal bližšie ako k praťenici bez praženia. A podľa mňa je to len otázka času, dobrej vôle a prostriedkov, kedy sa mi podarí spraviť praženicu bez vajíčok. Myslím si tiež, že budem časom schopný upražiť aj vodu.

Ale späť k praženici, základ je praženie. Čím viac, tým lepšie. Všetko, čo je práve po ruke, je do praženice ako stvorené. Vajíčka nevynímajúc, tie sa však len nakoniec pridajú do celej masy ako adhézny, všezjednocujúci, takmer transcendentálny prvok. Začína to nevinne, človek si opraží trochu cibule na oleji. Keď už je tam cibuľa, tak pridá aj cesnak (ak má). Čoby nie, cesnak je zdravý a celej veci môže len prospieť. Podobným spôsobom sa človek prepracováva chladničkou a identifikuje veci, ktoré by mohli patriť jemu. Ako napríklad stará patka chleba, zvyšok uvarených cestovín, na ktoré sa už neušla omáčka, trištvrte paradajky, aha! štyri sampióny!, zemiak (ten plesnivý kúsok vyrežeme a hneď je akoby ho jedna mater mala), Alfrédova broskyňa (no to nie, to sa nehodí, toto si necháme na inokedy), mrazené anglické párky bez farby, chuti, zápachu (to už hej, to bereme), kečup, korenie, chilli... ako vidíte vajíčka ešte stále v nedohľadne, čiže vlastne neviditne... Ale panvica sa nám už plní, čo s tým? Všetko, čo sme našli okrem tej Alfrédovej broskyne smelo rútime do panvice (Alfrédovu broskyňu tam dáme veeeeľmi opatrne) a pražíme a pražíme, lebo veď robíme praženicu, nie? Hráme sa s tým všetkým na miernom ohníčku a lámeme si hlavu ako spraviť z tých anglických kvázimäsových produktov niečo jedlé. Už sme na ne kydli korenie od výmyslu sveta, ale furt nič, furt sú také akési poblednuté, neduživé, chorľavé, mľandravé, také nijaké — vlastne ako angličania samotní. Tiež sa snažia si sem doviezť poriadnu stravu, aj sportujú, aj ovocie sa tu nájde... aj tak im to akosi neprospieva. (Angličana spoznáte v dave normálnych ľudí podľa poblednutého xichtu...) No a mysleli ste si, že trochu viac praženia tým „párkom“ pomôže, tak ste si dovolili trochu si zafilozofovať nad Angličanmi, možno ste prehodili pár slov so susedmi, ktorých kuchynské okno je cca meter dvadsať od vášho sporáku, ale keď opät zaostríte do panvice, vidíte ze Angličania sa furt nemenia. A tu vám dôjde trpezlivosť, žarty nabok, chceme už konečne stolovať! A preto vrhnete ešte jeden pohŕdavý pohľad na tzv. „mierny oheň“ a jediným plynulým švihom zapästia vykrútite knoflík na sporáku na maximum, opitý mocou sa ešte zachechcete sporáku do očí... Potom sa spamätáte, otočíte knoflík naspäť do polohy 0 a vytočíte vedľajší, tentoraz ten správny knoflík na maximum. A skutočne to prináša ovocie, dengľaví Angličania hnednú jedna radosť, rovnako však hnedne aj všetko ostatné, preto postupujete rýchlo, vrcholne sústredení a na všetko pripravení. Po krátkej, ale o to dynamickejšej tepelnej výmene sa cítite pripravený zlepiť obsah panvice do jediného tajomného celku, vskutku do jednoty v rozmanitosti. Víťazoslávne vlejete vajíčka do panvice a tešíte sa ako krásne sa mení ich skupenstvo. Cieľom tohto posledného dejstva je dosiahnuť, aby sa vajíčka dostali aj do tých najzapadlejších kútov a všetko poriadne stmelili v nedeliteľnú homogénnu masu - vašu večeru. Správna praženica sa vám podarila vtedy, keď pri jej pojedaní z času na čas prerušíte činnosť žuvacích svalov, pohľad vám smeruje kamsi doľava a hore, rozhodne však daleko a jazykom opatrne skúmate dané sústo bez akejkoľvek vedomosti o tom, čo konkrétne by to mohlo byť. Nakoniec si premietnete všetky veci, ktoré vám prešli rukami pri pražení a skonštatujete, že nech už je to čokolvek, určite je to jedlé. Ak je to sladkasté, mohla by to byť Alfrédova broskyňa.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.