Listy z USA: Novší

Nazdar, ľudia,

moja kariéra závratne napreduje. Bolo mi dovolené robiť nadčasy. To sú asi všetky novinky zo života pracujúcej triedy. Robím stále tam isto, stále viac-menej to isté, roboty vyzerá byť dosť, takže všetko je ako má byť. Preto som sa rozhodol, že vám pošlem pseudoinformačný e-mail v snahe priblížiť vám multikulturálnu a multirasovú Ameriku, ako ju poznáme z filmov (kde musá byť vždy aspoň jeden černoch, aziat a hispánec, aby to bolo akceptovateľné publikom... Dokonca bola nejaká petícia, aby jedna z hlavných postáv v pánovi prsteňov bol černoch, ts ts ts...). Takže ako viete, pohybujem sa v Minnesote. Je to tu rôzne, bývam neďaleko dosť veľkého Minneapolisu, čo je vlastne dvojmestie (to je ale slovo...) Minneapolis a St. Paul sú tak blízko seba, že sú prakticky jedno mesto. Niečo ako Budín a Pešť. Ha ha. Dosť humoru. Skrátka, vo veľkých mestách je to rovnaké, sú tam černošské štvrte, ktoré sú chudobné a drogové a nebezpečne, sú tam pokojné biele štvrte, ktoré sú „normálne“, sú ázijská štvrť, židovská atď. Možno nie v kazdom veľkomeste všetky, ale v podstate tak nejako to funguje. No a dosť veľa bielej strednej vrstvy, kde bývam má niečo do činenia s Nórmi. Asi sa tu voľakedy usadila nejaká úspešná skupina nórskych vysťahovalcov. Je tu preto dosť Olaffsonov, Gustaffsonov, Hansonov a podobných. Preto sa ich futbalové družstvo volá Minnesota Vikings. Ale z ich nórskej minulosti zostali len mená. Toľko o „normálnych“ Američanoch, čo tu stretávam.

Ázijci

Ázijčanov je vždy niekde niekoľko, čo znamená, že ich čoskoro budú húfy. Niečo ako na trhu na Miletičke. Prídu, otvoria si čínsku reštiku. Potom samozrejme, sa usadí priekupník s čínskymi vonnými tyčinkami do týchto reštík, lebo kým sa usadí, už sú tu reštiky dve. Vzápätí sa niekde nablízku spojazdní farma, ktorá sa zaoberá pestovaním všelijakých čínskych burín, aby boli ceny v reštikách nižšie. Medzitým sa stihol usadiť ďalsi Čiňan, ktorý organizuje prepravu rôznych morských oblúd priamo z dna oceánu až vám do kartónových krabíc, ktoré dostanete, keď si objednáte čínu na večeru s donáškou do domu — donášku organizuje úplne iný Číňan. Teraz už máme dosť Číňanov a môžeme si otvoriť záhadný krámik, ktorý predáva čínske zázračné korienky a bylinky a tygrie zuby a ženšen a vypchatý krokodíl (alebo niečo také) im visí nad vchodom. Samozrejme sa spoja do akčného dua s už existujúcou predajňou vonných tyčiniek. No a keď už máme toľko číňanov pekne pokope, tak si ďalší Číňan môže otvorič kung-fu akadémiu, alebo tai-či dojo alebo niečo podobné. Ostatní Číňania sa vrhnú na drobné služby, ako je zásobovanie, čistenie, internetové pirátstvo a tak ďalej. A samozrejme stravovanie, to hlavne. číňania sú veľmi usilovní a veľmi biznisoví. Kam prídu, tam podnikajú a zlepšujú sa a prosperujú (Pozn. red.: podľa niektorých prekladov kung-fu je niečo ako cielená snaha zdokonaliť sa). Niektorí sa naučia po anglicky a idú do škôl. A potom to už naozaj beží. Buď sa asimilujú a ďalší Poločíňania sú ľudia s menami ako Susanne Wong, Patrick Li, alebo Jackie Chan :), alebo vznikne uzavretá činska komunitka, chinatown. S tou angličtinou, je to naozaj zaujímavé. Toto by si mal prečítať Slota. Zďaleka nie všetci takíto „činski Američania“ vedia po anglicky, čo má dosť prekvapilo. Napríklad toť pred pár dňami bol v telke nejaký Li alebo Hwong alebo ako sa volal. Miestny mladý čínsko-americký podnikateľ. Súd mu zavrel jeho porážkáreň (ktorou samozrejme zásoboval čínske reštiky hovädzím), pretože vraj „hlboko znepokojoval susedov“. A to tým, že raz za čas sa celá čínska rodina zišla a zúčastňovala sa nejakého divného čínskeho náboženského rituálu, pri ktorom pripravili o život americkú kravu priamo na dvore nejakymi mačetami, krátko nato jej časti upiekli na otvorenom ohni a hneď aj zjedli. Niečo ako živánska. (sudca zrejme nepočul o tom, ako na východnom Slovensku cig... uhh vlastne — Rómovia na sídlisku obesili prasa na prašiak a zbúchali domácu zabíjačku.) Skrátka, tento Číňan bol v telke a vysvetľoval, o čo ide, že nikoho sa nechystali znepokojovať, a vôbec susedia naopak strpčovali život im, a ukazoval svoje dostrieľané auto, zničený plot a pod. Šlo o to, že sused má tiež porážkáreň, ale Číňan je príliš veľká konkurencia. Takto to prezentoval ten Číňan. A čo bolo zaujímave, tento Číňan nevedel po Anglicky. Vypúšťal tie svoje slabiky, dolu šli titulky po anglicky, a nikomu sa to nezdalo zvláštne. A to nebol nejaký upratovač v telocvicni, bol to podnikateľ, človek, ktorý denne prichádzal do priameho obchodného styku s hromadami ďalších obchodníkov. Pravdepodobne s Číňanmi. Na záver povedal takéto: „Sme tu len hostia v tejto krajine, kde bieli sú páni. Ked páni zakážu porážkáreň, usmejeme sa a začneme s niečím iným.“ To je práve ono. Preto sú Číňania takí uspešní. Držia hubu a krok. Vlastne, držia hubu a krok krok. Lebo sa naozaj snažia. Alebo, sestra šla za mnou do roboty. Robím na mieste, kde je to sklad na sklade, plno rôznych skladov, jeden za druhým. Ona tam ešte predtým nebola, tak a teraz to hľadala, a nejako zablúdila na koniec nejakej uličky, ktorá sa končila v nejakom sklade. Tam stretla Číňanku. Keď jej vysvetlila, čo chce, Číňanka jej povedala, že „ale ty hľadáš nejakého Američana, a tu nie sú ziadni Američania, tu sú iba naši“. Hehehe. Tak to by si na Slovensku mohol niekto prečítať. Aby mu nejaký Maďar povedal, že „tu nie sú Slováci, tu sú len naši“.

Hispánci

Puerto Rico a Mexico. Tu nie su Portorikánci. Ale mexičania, tých je všade dosť. Mexičania sú úplne iní ako Číňania. Sú tmavší, so sklonom k obezite, pestujú kukuricu a nie bojové umenia. Sú to dokonalí cestovatelia za prácou. Je to taká pracovná mafia. Pri príležitosti písania tohto mailu som sa povyzvedal od Annabell (naša lokálna Mexičanka v práci) ako to funguje. Pôvodne som si myslel že je len pôvodom Mexičanka, ale už predčasom vtiahnutá do Ameriky. Tak to bol omyl. Je to mexická Mexičanka z Mexika. Čo vidno napríklad na tom, že vie variť — čo znamena, že nie je Američanka.

(na tomto mieste odbočíme a pohovoríme si o jedle... Keď zistila, že som zo Slovenska (ku podivu jej to vynorilo v mysli Československo, čo je uctyhodný geografický výkon) hned informovala okolie, že mi určite chýba naša domáca strava. No jasnééé. Ako Mexičanke jej to muselo byť jasné, pretože americká kuchyňa, ako vieme, neexistuje. Ak teda nepočítame hotdogy a hamburgery — čo inak hrdo (?!) prizná aj bežný Američan. Čím pádom som jej povedal, že to rozhodne áno a vzapätí som vyjadril svoju pochvalu mexickej kuchyni, ktorá mi tak trochu pripomína maďarskú — so všetkou tou paprikou a korením. Čo bol dobrž ťah, lebo z času na čas mi venujú kus svojho (veľkého) obeda. No a mexické jedlo mám rád, takže mi to úplne vyhovuje. Okrem iného, som našiel v tých squelých novinách článok o nejakom etnickom gastrofestivale či čo, a konalo sa to pár sto kilemetrov na sever od nás. Článok priniesol info o Grékoch, Juhošoch, Talianoch a podobných, čo sa toho zúčastnili. Okrem iného aj Ján Gadžo z Východného Slovenska, ktorý sa týmto živí už devätnásť rokov. Nalistujte si preto www.andrejspotica.com a pozrite si to. Stojí to za to. Ako ma informoval môj mexický zdroj, tu sa nedajú zohnať suroviny aké by chcela. Preto má kopec prísad z Mexika. Vraj aj to, čo tu je, nie je ONO. No, to celkom chápem, keby som si v Dusseldorfe kúpil zaručene maďarskú klobásu od domáceho výrobcu Fritza Schneidera, tiež by sa mi to nezdalo ONO. No Mexičania jedia hlavne tacos. Vždy a veľa. To je dobré, lebo tacos ja rád. Tacos v Amerike znamená hovädzie, šalát, paradajka, syr, smotana a to celé zabalené v tortille (kukuricnej placke). Podľa Mexičanov je tacos HOCIČO zabalené v tortille. Na raňajky napríklad praženica so slaninou a jalapinho-ami (neviem ako sa to skloňuje) zabalené v tortille. Takže tak. A všetko pikantné. Rozmýšľam, ako by som spôsobil, aby sa Annabell nenápadne dozvedela, že mám v auguste narodky, možno by mi niečo mexické navarila, hmm... aha, naspat k mexičanom...

...že teda ako funguje tá mexická pracovná mafia. Úžasne. Funguje to takto. Jedného krásneho jarného dňa príde Mexičan hľadajúci prácu do stavebnej firmy. Lebo tie platia dosť veľa. A začne pracovať. A pretĺka sa, ako sa dá. Pracuje dlhé smeny, nadčasy, víkendy, všetko čo príde. Učí sa anglickú hantýrku a získava skúsenosti. Drži hubu a maká ako o život. (V Mexiku sú platy porovnateľné s našimi, takže preňho zrazu začať robiť za deväť dolárov na hodinu je dosť veľký skok.) Nič nemíňa, nikam nechodí, pracuje. Po čase sa vypracuje vo firme z najnižších miest, vďaka svojej spoľahlivosti vyššie. Až na úroveň majstra, či predáka, či ako sa to volá u nás. A to je začiatok mexickej invázie. Šéf mu povie, že teda získal ten post, a že si musí zohnať pútnásť ľudí pod seba, ktorých bude riadiť. Mexičan sa usmeje popod fúzy, zaďakuje a zdvihne telefó0. Biely šéf práve zo svojej firmy spravil hispánsku zlatú baňu. Mexičan vytočí číslo... a za pár minút pätnásť Mexičanov zahodí sombrerá, gitary a pončá, naskáče do áut a za tri-štyri dni sú kdekoľvek v Amerike. Sú to samozrejme všetko bratia, švagrovia, synovia, otcovia, bratranci, krstňatá... V najhoršom prípade blízki rodinní priatelia. A biely šéf sa nestíha čudovať, že ten malý tmavý chlapík, čo má ešte dva týždne, aby si zohnal tych pätnásť ľudí, s nimi už za dva dni pracuje naplno. Nová generácia Mexičanov drží hubu a maká, lebo dostáva deväť dolárov na hodinu. A o pár mesiacov sa prví z nich dostanú do pozície majstrov a lavínový efekt pokračuje. Po krátkom čase niekde v druhej vlne prídu manželky Mexičanov prvej vlny... Tu v Minnesote sú veľmi silné zimy. Niečo ako -20°C az -30°C. Vtedy sa stavať veľmi nedá. (Vlastne sa nedá stavať vôbec, aj keď ide len o to, že sa nedá kopať do zeme a nedá sa betónovať. Inak, tie americké „domy“ sú pozbíjané z drevotriesky, takže o nejakom „stavaní“ by ani nemala byť reč.) Takže stavebná firma ma voľno. Lenže... Mexičania sú veľmi dobrá pracovná sila a nazbierali si veľmi vysoký mesačný priemer, čo sa týka mzdy. Takže platili dosť daní. Takže Amerika má záujem si ich podržat. Takže dostávajú podporu — vzhľadom na ich vysoký priemer dosť vysokú. Vraj mnohí dostávajú okolo 320 dolárov na týžden. (Platy v Mexiku sú porovnatelne s našimi, tak si to prerátajte — to je za týždeň ničnerobenia.) Samozrejme, počas tohto času musia byť Mexičania v mieste svojho bydliska v Amerike. Čo, samozrejme, nie sú. Lebo je tu zima. Takže oni si na zimu zdrhnú domov ku svojím sombrerám a gitarám, vyberajú si Americkú podporu a žijú ako králi. Doplnia si zásoby mexických korenín a prísad do šalátov, a keď prestane mrznúť, sú naspäť. Annabell prišla v druhej vlne za manželom a ako sama vraví, už je tu skoro vyše polovice jej mexického mestečka, a keď idú na zimu domov, je to paráda. Všetci naskáču do dodávok a za zhruba 40 hodín sú doma. Kolóna áut vraj nemá konca... To verím. Rozdiel medzi číňanmi a Mexičanmi je v tom, ze Mexičania sa rýchlo naučia zneužívať americké zákony a výhody, ale zostávajú viac-menej robotníci, prípadne tí majstri alebo tak. Číňania napriek tomu, že angličtina im robí väčšie problémy, dodržiavajú všetky predpisy, podnikajú, kupujú, predávajú a hlavne necestujú na zimu do Mexika.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.