Najneobvyklejší

Jerguš Moravčík

Toto mal byť text o komplikáciách po operácii, pochybnostiach pacienta, o mojich desiatich návštevách na pohotovosti počas posledných dvoch týždňov roka, ktoré boli dôsledkom mojej odžlčníkovacej kúry. Neprišiel som však na uspokojivú pointu, tak som to skrátil a zjednodušil.

Ešte v nemocnici sa mi urobila okolo jednej z jaziev po laparoskopii modrina, no kým ma prepustili domov, zlepšilo sa to. Deň po návrate domov, sa mi začalo zapaľovať brucho okolo tej istej jazvy. Začal som chodiť na pohotovosť jednak preto, že som mal chodiť na kontroly aj počas dní pracovného voľna, alebo preto, že sa mi zmenil stav večer, prípadne cez víkend, a v takých prípadoch mi nariadili ísť na pohotovosť do nemocnice, kde ma operovali.

Deň po návrate z nemocnice som dostal teplotu a bez umŕtvenia mi rezali do jazvy, aby zistili, či v nej mám hnis.

Pri ďalších návštevách mi postupne predpísali štvoro antibiotík, jedny z nich mierne zabrali, druhé skoro vôbec, tretie mi zmagorili nervovú sústavu (do 24 hodín po prvej tabletke sa mi výrazne zhoršila polyneuropatia), štvrté hádam pomohli potlačiť čudnú reakciu okolo operačnej rany. Jazvy boli vcelku v poriadku, ale okolie tej najväčšej sa nalievalo krvou. Keď som ležal na chrbte, tak sa zaružovenie takmer strácalo. Samozrejme, lekári vyšetrujú brucho, keď pacient leží na chrbte. Preto mali dojem, že situácia je lepšia, než vyzerá, až kým som ich asi pri tretej návšteve nepresvedčil, že sa mi majú na brucho pozrieť, aj keď stojím.

V prepúšťacej správe bola zázračná veta - „... pri zhoršení stavu koontrola chirurgom ihneď“. Vďaka tomu som sa objavil na pohotovosti aj na Štedrý deň, lebo osem dní po vytvorení peknej chrasty mi z rany začala tiecť číra tekutina, a potom aj krv. Na pohotovosti mi v podstate vynadali, že to je normálny priebeh, a že som v podstate prišiel zbytočne. Keď som im zároveň povedal, že som v čakárni na niekoľko sekúnd stratil cit a kontrolu nad nohou pod kolenom, tak som dostal otázku, či chcem, aby zavolali neurológa. Všetkým, okrem slov dávali najavo, že iba zbytočne obťažujem. V tom čase som už strávil dosť času čakaním na pohotovosti, aby som vedel, že jediné, na čo je pohotovosť určená je záchrana života, takže neurológ by len vyšetril, či mám alebo nemám porážku. Netrúfam si odhadnúť, či by to bolo inak, aj keby som kvôli nejakému poškodeniu nervu zostal od pása nadol ochrnutý, no pripadá mi pravdepodobné, že by ma poslali k domov s odporúčaním navštíviť svojho neurológa (to často znamená týždne čakania).

Zažil som pestrú paletu zdravotníkov, od dobre naladených, ochotných komunikovať, cez mrzútov po vytočených, všetkých v obrovskom vyťažení (z môjho pohľadu). Zaujalo ma, že viacerí lekári nad vedľajšími účinkami liekov mávajú rukou s konštatovaním, že keby sme to čítali, nebrali by sme nijaké lieky. Mne sa po antibiotikách s častým výskytom neurologických príznakov (napríklad malej mŕtvice - TIA) svižne zhoršila polyneuropatia. Nedá sa, samozrejme, zistiť, či to bola iba zhoda okolností, alebo vina lieku. Ak sa však nad vedľajšími účinkami iba máva rukou, tak sa nijaké relevantné dáta z praxe do ŠÚKL-u nedostanú (hoci - komplikácie môže nahlásiť aj priamo pacient).

Občas sa stalo, že pacient, čo sedel medzi ostatnými, povedal sestričke, keď sa konečne po pol hodine pozrela von z vyšetrovne na ďalšie prípady, že mal pozitívny test na kovid, a cíti sa zle... Poslali ho do infekčnej čakárne (sadol si asi o šesť metrov ďalej na tej istej chodbe). Inokedy tam čakal pacient, ktorý mal niečo zapálené na koži na chrbte - a vysvetlili mu, že aj keby ho vyšetrili, na zákrok ho odporučia do bežnej ambulancie v čase ordinačných hodín.

Nikdy nezbudnem, ako jeden z prvých ministrov po roku 1989 vysvetlil ľuďom, že cieľom zdravotníctva je zisk. Žiaľ, zdravie občanov sa za zisk nepovažuje. Zisk generujú chorí ľudia, ktorým možno predpísať lieky, prípadne ich aj penalizovať za návštevu lekára - vo forme poplatkov za termín - ak si to môžu dovoliť. A súvisí s tým aj to, že nahlasovanie vedľajších účinkov liekov, či vakcín môže znižovať zisky v jednom z najsilnejších priemyslov planéty.

Vraj som mal nejneobvyklejší pooperačný priebeh, no mám podozrenie, že zážitky – najmä tie z pohotovosti – som mal pomerne tuctové.

Trvalo vyše dvoch týždňov, kým sa to upokojilo.
Tip: Ak chcete vyčistiť zvyšky po lepidle z leukoplastu, výborne na to funguje jedlý olej. Zrejme je dobré vyhnúť sa kontaktu oleja s ranou.