logo_sm

 
Pridané: 10. 4. 2003 | Nedrotárove mejly z Anglicka
najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

no tak ja sa vam teda ozyvam. mnohi z vas ma dokonca vyslovne ziadali aby som pokracoval v pisani tychto... co su to? spravy? reporty? ...skratka mailov, ktore som pisal z ameriky. no tak teda toto je prve pokracovanie, nic ste nezmeskali. neviem nakolko to tu bude sokujuce a nakolko sa nebudem ovladat a dam veci na papier (...na monitor). takze tak, rozhodne asi je co napisat na uvod. aspon aby ste vedeli ze co. a za kolko. a komu. a tak.

ako teda viaceri viete, t.c. som akoze studentom university of newcastle upon tyne, okres nove zamky, anglia obscura. dostal som sa sem po vselijakych pataliach, ktore za mna preskakal otec a spoluziacka, kym ja som ohybal plasty v amerike. dakujem papa, dakujem zuza. no ale k veci - dorazil som teda a zabyval som sa. v predmetoch mam jasno, viem kde zohnat nutricne zivotne minimum, viem zohnat pristup na internet hocikedy na hociakodlho zadarmo. takze vyzera to tak, ze prezijem.

celkovo je univerzita multi-vsetko. multirasova, multinarodnostna, multinabozenska, multivsetko. co len chcete to si tu najdete. zaroven to znamena ze co niekto iny nechce, to si tu tiez najde. co zaroven znamena, ze co nechces to mas tiez na kazdom kroku. takze najviac zo vsetkeho je tu cinanov. kto nema rad cinanov nech sem neleze. maju svoj spolok, chinese society sa to vola a my ostatni tam nemozeme vstupit. kedze je to aktivita podporovana oficialne univerzitou, rozhodli sme sa s nigerijcanom Kulim, ze ked sa trochu rozkukame tak ich zazalujeme za rasovu diskriminaciu. zazalujeme ich az zcernaju a potom mozu vstupit do african community, co je dalsi univerzitou podporovany spolok. ten nezazalujeme, lebo nigerijcan Kuli tam ma kamaratov. Zoe Hui sa nam chechce ze naco by sme sa tam trepali, nic zvlastne sa tam nedeje. tak ja neviem. ked som uz zacal o tych menach tak vam predstavim osadenstvo nasho bytu. byvam tu ja, spaniel Alfredo, spaniel Tomas, nigerijcan Kuli, cinan Liu Kang a blbec Johan. blbec Johan je z belgicka a to je vsetko co o nom vieme. inak len prejde ako namesacny okolo, povie 'hello' a zeleze do svojho dupata kde sa venuje dvd-ckam. a kazdu sobotu dostane 5-6 listov z belgicka. tak toto je ta europa. spanieli neustale cosi oslavuju. kazdy vecer/noc maju niekde party. vacsinou v nasom byte. proste la fiesta musi byt. dotrepu si hromadu spanielskych spoluziakov z okolia, plno jedla, cd-cok a partyuju. spanieli su celkovo nastvati na ceny a na jedlo. a hlavne na ceny jedla. inak este sa im zda ze tu neni tak teplo ako by mohlo byt v spanielsku. okrem toho im nic nechyba. nigerijcan Kuli by furt jedol ryby. neustale ma nieco rybacie navarene, vdaka comu ziskava nasa kuchyna charakteristiky, ktore ju umoznuju lahko vystopovat potme z okruhu mnohych desiatok metrov. ale inac je Kuli fajn. az na to, ze je mi dost zahadne ako moze studovat treti rok za inziniera a nevie vyratat kvadraticku rovnicu, ktora ma jediny koren x=2. to su tie rozvojove krajiny. tiez ho bavi prepocitavat anglicke ceny na svoju domacu menu, co sa robi tak, ze vynasobite libry tak priblizne hodnotou 420 az 450 a potom sa dlho do noci smejete. Kuli je clovek, ktory z nas najlepsie rozumie Liu Kangovi a pouzivame ho ako tlmocnika. ja, alebo spanieli nieco povieme po anglicky, Kuli to zopakuje v nigerijskej anglictine a Liu Kang povie ahaaa a zopakuje to v cinskej anglictine. naco my zakrutime hlavami ze nie, nie, nepochopil, ale Kuli nam vysvetli ze to je to iste co sme povedali my. tak dobre. Liu Kang je z cinskej ciny, ziadny hongkong, mainland china. v cine je vsetko lacne. vraj. a vsetko sa tam vyraba.

tak vam teda porozpravam cinske zaujimavosti a koncim, lebo sa to nejako zbytocne natahuje. oficialny jazyk je mandarinska cinstina, ktoru viac menej cinsky cinania ovladaju, hongkongcania ako zue hui, rozpravaju kantonskou cinstinou, takze si nerozumeju. ale je to len v prizvuku, takze teoreticky by si mohli dopisovat. a normalne veci urcite aj mozu. ale cinske pismo su tie srandovne chrobaciky co kazde znamena nejake cele slovo. Liu Kang nevedel povedat kolko tych chrobacikov vlastne maju, on vraj vie niekde medzi 5 a 6 tisic a vraj to je taky cinsky priemer. obcas sa stane ze pocuje nejake slovo, ktore pozna a rozumie mu, ale nevie ho napisat, lebo nepozna chrobacika. ale zevraj sa da stihat pisat to ich pismo ked clovek pocuva nejaku prednasku alebo tak. Liu Kang pojeda vsetko palickami. dost ma zaskocil ked ranajkoval toasty s dzemom a jedol to palickami no ale treba uznat dost je sikovny s tymi bambuskami. sranda je, ze vie s nimi narabat aj lavou rukou. a ze palicky sa daju drzat takmer ako chces, ale nie TAKTO, lebo vtedy mu stary otec zakazdym jednu plesne a otoci mu ruku spravne. zrejme obdoba nasho "nozik sa neolizuje!". u nas na slovensku panuje ista ucta az mystifikacia cinskej kuchyne. v podstate ide len o to zohnat co najvacsiu panvicu. dat na nu trochu oleja. ten rozhorucit. a ked uz nic dalsie doma nemate, tak to uz je hotova cina. ak nieco doma mate tak to date do oleja a prazite. repeat until <panvica> full. a je to. tak trochu to pripomina psicka a macicku od capka, ked piekli tortu a zaciname Liu Kanga podozrievat ze jemu samotnemu to neni celkom jasne s tou cinskou kuchynou. Liu si nosi cinskych kamaratov domov, a tak ked nahodou nemame v byte spanish party, urcite mame chinese party. co je vlastne to iste v zelenom. (vlastne v zltom a cervenom). inak slovo "cina" znamena "stredna zem", alebo "stredozem" hmm, odkial asi ma tolkien ten svoj nazov no tak tych cinanov tu je tolko ze vobec netreba vediet po anglicky ak viete po cinsky. aha, no a Liu vravi ze nie vsetci azijci su tu cinania. co je pravda. mozno 0.4 percenta su z inokade. zevraj ony tie azijske xichty sa vedia medzi sebou rozoznavat. podla Liuho, celkom bezpecne by rozoznal korejcov (hranate hlavy) , japoncov (xichty ako zeny), a thajcanov. s malajcanmi a singapurcanmi to je tazke, lebo to su etnicki cinania, takze vlastne vyzeraju rovnako ako cinski cinania. cinania si v anglicku vymyslaju vselijake pseudo identity. napriklad Liu Kang sa kazdemu predstavuje ako Luka. a minule som sa stretol s cinanom co ledva vedel po anglicky a tvrdil ze sa vola Roger. to urcite alebo spoluziak Tim z hongkongu. no tak nakoniec sme prinutili Luku aby prezradil ako sa to vlastne vola, lebo toho luku mu uz dalej nezereme. ked povedal ze Liu Kang, tak sme sa s Kulim na tom asi dva dni smiali (ti z vas co poznate pocitacovu hru mortal kombat viete preco). takze teraz je bud Liu Kang z mortal kombatu, alebo loco luca. na co sme ho so spanielmi prekrstili. (loco znamena sibnuty).

hned po cinanoch je tu najviac indov. seetharaman narayanan rishetta atd. o tom inokedy, lebo dve strany su dve strany.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

dost z vas co si toto bude citat, teda neviem ci si to budete citat, kazdopadne to aspon dostanete, tu nenajde vobec nic noveho, nakolko internat je, pripadne bol, ich domovom po mnohe a mnohe mesiace. pre mna je to vsak zazitok uplne novy, vynimocny, nepoznany a preto sa v tomto novom prostredi vnemov a informacii mocem ako trpaslik v kukurici - majte teda so mnou trpezlivost, je mozne ze sa pokusim aj o nejake temy s vacsim vyznamom pre spolocnost a ludstvo ako take, ale maslowova pyramida nepusti. v nasledujucom slohovom utvare, by som sa rad venoval jednoduchsej, prizemnej teme - a to internatnej prazenici. este uplne na uvod, nic z toho co sa tu docitate sa nepokusajte reprodukovat vo svojich utulnych domovoch, pokusy tu spomenute boli prevadzane skutocne nadovsetko odhodlanym a vacsinou nepricetne hladnym timom expertov dodrziavajuc maximalne bezpecnostne opatrenia. takze teda prazenica. mnohi si urcite myslite ze zaklad prazenice su vajicka. a to je prave blbost. skvely slovensky nazov 'prazenica' - nie ako napriklad chudobne anglicke 'scrambled eggs' - nezavadza podsuvanim vselijakych napadov o vajickach. prazenica je totizto hlavne o prazeni. sice sa mi este nepodarilo vyvinut prazenicu bez vajicok, ale rozhodne som k tomu mal blizsie ako k prazenici bez prazenia. a podla mna je to len otazka casu, dobrej vole a prostriedkov, kedy sa mi podari spravit prazenicu bez vajicok. myslim si tiez, ze budem casom schopny uprazit aj vodu. no ale spat k prazenici, zaklad je prazenie. cim viac tym lepsie. vsetko co je prave po ruke je do prazenice ako stvorene. vajicka nevynimajuc, tie sa vsak len nakoniec pridaju do celej masy ako adhezny, vsezjednocujuci, takmer transcendentalny prvok. zacina to nevinne, clovek si oprazi trochu cibule na oleji. ked uz je tam cibula, tak prida aj cesnak (ak ma). coby nie, cesnak je zdravy a celej veci moze len prospiet. podobnym sposobom sa clovek prepracovava chladnickou a identifikuje veci ktore by mohli patrit jemu. ako napriklad stara patka chleba, zvysok uvarenych cestovin na ktore sa uz neusla omacka, tristvrte paradajky, aha! styri sampiony!, zemiak (ten plesnivy kusok vyrezeme a hned je akoby ho jedna mater mala), alfredova broskyna (no to nie, to sa nehodi, toto si nechame na inokedy), mrazene anglicke parky bez farby chuti zapachu (to uz hej to bereme), kecup, korenie, chilli... ako vidite vajicka este stale v nedohladne, cize vlastne nevidite... no ale panvica sa nam uz plni, co s tym? no vsetko co sme nasli okrem tej alfredovej broskyne smelo rutime do panvice (alfredovu broskynu tam dame veeeelmi opatrne) a prazime a prazime, lebo ved robime prazenicu, nie? hrame sa s tym vsetkym na miernom ohnicku a lameme si hlavu ako spravit z tych anglickych kvazimasovych produktov nieco jedle. uz sme na ne kydli korenie od vymyslu sveta, ale furt nic, furt su take akesi poblednute, neduzive, chorlave, mlandrave, take nijake - vlastne ako anglicania samotni. tiez sa snazia si sem doviezt poriadnu stravu, aj sportuju, aj ovocie sa tu najde... aj tak im to akosi neprospieva. anglicana spoznate v dave normalnych ludi podla poblednuteho xichtu... no a mysleli ste si, ze trochu viac prazenia tym 'parkom' pomoze, tak ste si dovolili trochu si zafilozofovat nad anglicanmi, mozno ste prehodili par slov so susedmi, ktorych kuchynske okno je cca meter dvadsat od vasho sporaku, ale ked opat zaostrite do panvice, vidite ze anglicania sa furt nemenia. a tu vam dojde trpezlivost, zarty nabok, chceme uz konecne stolovat! a preto vrhnete este jeden pohrdavy pohlad na tzv. 'mierny ohen' a jedinym plynulym svihom zapastia vykrutite knoflik na sporaku na maximum, opity mocou sa este zachechcete sporaku do oci... potom sa spamatate, otocite knoflik naspat do polohy 0 a vytocite vedlajsi, tentoraz ten spravny knoflik na maximum. a skutocne to prinasa ovocie, denglavi anglicania hnednu jedna radost, rovnako vsak hnedne aj vsetko ostatne, preto postupujete rychlo, vrcholne sustredeni a na vsetko pripraveni. po kratkej ale o to dynamickejsej tepelnej vymene sa citite pripraveny zlepit obsah panvice do jedineho tajomneho celku, vskutku do jednoty v rozmanitosti. vitazoslavne vlejete vajicka do panvice a tesite sa ako krasne sa meni ich skupenstvo. cielom tohoto posledneho dejstva je dosiahnut aby sa vajicka dostali aj do tych najzapadlejsich kutov a vsetko poriadne stmelili v nedelitelnu homogennu masu - vasu veceru. spravna prazenica sa vam podarila vtedy, ked pri jej pojedani z casu na cas prerusite cinnost zuvacich svalov, pohlad vam smeruje kamsi dolava a hore, rozhodne vsak daleko a jazykom opatrne skumate dane susto bez akejkolvek vedomosti o tom, co konkretne by to mohlo byt. nakoniec si premietnete vsetky veci ktore vam presli rukami pri prazeni a skonstatujete, ze nech uz je to cokolvek, urcite je to jedle. ak je to sladkaste, mohla by to byt alfredova broskyna.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

tak teda ako mi bolo povedane, prazenicu davno robit viete a nemusim vam o tom uz nic 'nove' prezradzat. a rovnako tak vam ani neprezradim ze nejlepsi (a jediny) sposob upravy tych nenormalnych anglickych parkov je grilovanie. namiesto toho napisem cosi o urbannej strukture, ktoru tu obyvam. takze teda newcastle. sir terry ferrel, ziariaca hviezda modernej anglickej architektury, studoval na tej istej univerzite ako teraz ja a okrem toho postavil polovicu newcastlu a stvrtinu hongkongu (tu co mu prenechal foster). no ale k veci. okrem tych par novych veci od ferrela, je newcastle typicky tehlickovo anglicky. celkovo vsak vplyv novych soliterov v homogennej zastavbe industrialneho centra severu vsak poskytuje zaujimavu... nie, nie, tadialto cesta k nejakym zmysluplnym informaciam nevedie. pojdem teda radsej na nakup a popri tom vlastne prejdem cele centrum - ano, je to mozne, su mesta ktore maju mensie 'centrum' ako bratislava. a startujem na pode univerzity a vydavam sa smerom do centra.

takze prechadzam cez cestu, hladiac pritom nespravnym smerom - smerom odkial tu prichadzaju auta, prejdem par metrov popri dajakom vecne prazdnom kostole, este jedna cesta a som tu - pesia zona. prva vec co mi skoro oci vybije je zastavka metra 'haymarket'. to je dobre, orientacne, stretavacne, dopravne a vselijako inak vyznamny bod. nic zvlastne, diera do zeme s hromadou schodov. pokracujem dalej kam ma vlecie dav a uz tu je on. on je tu vzdy. kazdy den, cely den. stoji, hladi kamsi do dialky, pohlad zastrety, postoj stabilny a stoji a drzi. drzi obrovsku cedulu na ktorej je sipka ukazujuca do bocnej ulicky, ktora sa vobec netvari ako sucast pesej alebo akejkolvek inej zony. pod sipkou je nazov cd-ckoveho obchodu 'steel wheels' - vraj, najlepsie ceny v meste! a skutocne, podla cien na anglicke pomery, pravdepodobne sa jedna o priekupnika s lopkami. v normalnej slovencine sa to vola tusim kradnuty tovar. on tu este furt stoji, zaseknuty v povele 'priamo hlad!'. odkedy som prisiel sa zmenil akurat v tom, ze teraz ma rukavice. idem dalej, vsak jeho si mozem obzerat kedy sa mi zachce. idem teda dalej, trochu dokopca, naozaj len kusok a mierne a potom uz len dole. hore na 'kopci' (to ze sa jedna o kopec viem len z toho ze ked som datialto siel na korculiach tak sa mi tazsie islo jednym smerom a lahsie gulalo druhym) su zasa tie dva repraky a retaz na zemi. retaz na zemi je tam preto, aby ludia neslapali po performerovi, ktory sa snazi zarobit par libier. asi by skor mohol pribrat par libier. vzdy ked predvadza cosi, tak je do polpasa holy, zrejme to ma zvysit popularitu a doveryhodnost cisla ked si laha na klincovu postel. okrem toho lahania, hra pantomimu, vyraba vselijake tvary z tych podlhovastych balonov, zongluje a vobec vsemozne sa snazi ludi uputat. aha, to ste si nevsimli, ma zelene vlasy. no nic, idem dalej vsak ho poznam, nic nove odvcera nenatrenoval. idem este dalej. este par krokov... a... ano, uz ju pocut. harmonikarka s cudne naklonenou hlavou vyludzuje kadejake vychodoeuropske tony. celkom som si ju este nezaskatulkoval, v hre je stale polsko, rumunsko, bulharsko, moldavsko a ukrajina. mozno bielorusko. vzdy ma na sebe osuchanu vetrovku volakedy pestrych farieb a teplakove nohavice. tak sa na chvilu pristavim, popocuvam. umelkyna sa na mna povzbudivo usmeje, ale omyl, minci sa od tohto turistu nedocka. tak nic. idem zasa dalej. vykrik ma takmer zhodi z noh, ale ustal som to, ten ziapac ma furt prekvapi. lstivo si posuva svoju bednu s novinami v najhustejsich davoch a v prisne nepravidelnych intervaloch vykrikuje svoju ponuku - the chronicle - po nic netusiacich obcanoch. nic netusiaci obcania sa strhavaju a lapaju po dychu, co je chyba, mali by slapat dalej a riesit svoj sok neskor, inak skoncia s novinami v taske a nastrcenou dlanou ocakavajucou svoje peniaze. opustam zakerneho kamelota a blizim sa k zdroju akejsi pravdepodobne 'hudby'. tieto zvuky sa valia otvormi v ohyzdnej budove, hlavne teda jej mnohymi a do jedneho rozdavenymi dverami. velikansky napis 'virgin megastore' v duhovych farbach, zvlastne naaranzovane neonky roznych tvarov a farieb (bez rozdielu vsak bezucelne), samotna 'hudba' a rozne ine prvky tejto komercnej aktivity sa ocividne snazia odpudit kohokolvek. uplne najodpudivejsie su ceny cdcok, hlavne ak bol clovek predtym v steel wheels. rychlo prec. tu sa vsak konci ulica, takze ziadne rychlo prec sa nekona. naopak, kona sa obtiazne vpravobok, pomedzi zastavku autobusu, cestu a zastavku metra sa dostavam na dalsiu cast pesej. vyzera prazdna. to ona vzdy. asi preto ze je obrovska a nic tu dokopy neni, tak kto by sem chodil? je tu 'monument'. monument je zaroven nazov namestia, sochy, zastavky metra a urcite aj nejakych obchodov co tu su. monument samotny je vysocizny stlp so sochou nejakeho dejatela navrchu. dejatel je tak vysoko, ze ho odtialto nevidno a treba si poodstupit. asi tak 600 metrov. no a pod nim je taky placok na ktorom zvykne obcas koncertovat zaujimava kapela v zlozeni bubenik00, bubenik01, bubenik02, bubenik03, atd... az po bubenik17 - su dobri. tak uz som sa napocuval bubnovania a idem dalej. uz tu neni velmi co vidiet, dav je riedky, pesia sa konci. ponahla sa sice skoncit, ale este nez to stihne je tu vchod do vnutrobloku. neviem ako sa to povie slusne, proste vnutroblok. a vo vnutrobloku je trh. a tam som prave vosiel. je to vyborny trh. masiari, zeleninari, cukrari a vselijaki ini -ari. ceny lepsie ako v samoske a vyber tiez. v schizofrenickej snahe vyhoviet kazdemu su vsetky ceny pisane v librach za libru aj v librach za kilo. (mohli by si radsej rozmyslet ci nestoji za tu namahu mat inu jednotku vahy a iny nazov meny.) ale oni si to nerozmyslia a radsej mnohi uvadzaju cenu v penciach. co je celkom prakticke. ked budete v anglicku na trhu nezlaknite sa trojcifernych cien. ale to je uz naozaj koniec centra. este sa da ist dalej dole ulicou, a tu su supermarkety kde 98% studentov nakupuje vsetko jedlo, ale tu uz neni po turistoch a muzikantoch ani smrad.

tak tolko malebne (neviem ci malebne, ja by som to nemaloval...) centrum newcastlu. este maju jeden stary stary kostol tak akosi dalej od tohoto celeho a to je uz naozaj vsetko. v newcastli neni hrad. je to nasmiech, ale fakt tu neni. nejake zbytky hradieb, to hej. no ale z univerzity sa da ist aj opacnym smerom ako do centra. a tym smerom som prave siel sa interviewovat ohladom toho, ze som si hladal pracu, no nie? no ano. stvrt sa vola fenham (nanic vam to nebude, ale tak sa to vola, tak co?) a je to emigrantska stvrt. nie utecenecka! ...emigrantska! utecenci byvaju v taboroch nie stvrtiach. ide o to, ze emigranti sa nesnazia system zneuzivat na tych par tyzdnov co systemu trva, kym zisti ze tu nemaju co hladat - ako utecenci, ale naopak, emigranti sa snazia do systemu zapadnut. co znamena ze v emigrantskej stvrti, aj ked chudobnej, sa snazia z toho vytlct maximum. je tu strasna spusta obchodov a obchodikov. vacsina z nich hlasa ze sa tu predava 'continental food'. co znamena 'europske jedlo'. europske jedlo zasa znamena arabske, turecke, cinske ale predovsetkym indicke polotovary. podla mna, co tu nenajdete na nejakej zastrcenej policke to sa jest neda. je tu vsetko. od medovych plastov (nie medu, celych plastov) z nepalu, cez marocky kuskus, indicke masaly po cerstve ryby zahadnych tvarov, palmovy olej, granatove jablka, ryzovu muku... no vsetko. to si vsimnete ked vojdete, ale tiez si vsimnete ze sa na vas majitel cudne pozera. a to preto, lebo toto nie je ziadna hrackarska krajina a uz vobec nie hrackarska stvrt. je to preto, lebo majitel kramku - hasan - svojich zakaznikov pozna a vy nie ste jeden z nich. a to je prave dobre, lebo ked sa stanete jednym z nich tak pridete ako do svojho. tak ako vsetci ostatni v obchodiku okrem vas. chodia si, prehrnaju sa vo vsetkom, hadaju sa s hasanom, hasan sa neda, nakoniec si daco vezmu zahulakaju hasanovi nieco v tom zmysle ze zaplatia nabuduce a zmiznu. toto vsetko som si samozrejme vymyslel, lebo nemam ani najmensiu sajnu o tom co to vlastne trepu, lebo neviem ani hindsky ani turecky ani arabsky. je to tu ovela prijemnejsie ako v centre, ovela menej hrackarske. ten velky zamasteny chlap za pultom v "joe's meats" ma velku sancu byt joe samotny - ten isty joe co obyva bytik nad masiarstvom. ludia tu nosia podobne haby ako ich sukmenovci v centre, ibaze su spinave, zaplatane a obnosene. indky tu nenosia sari preto aby vyzerali ako indky (ako v indickych restikach v centre), ale preto ze SU indky. a keffiyah tu vidite ludom na krku nie preto, ze chcu aby ste im podpisali peticiu za slobodnu palestinu (ako v centre) ale preto ze SU z palestiny. otlcene manga v bednicke nie su nato, aby cudzinci nad nimi ochkali, ale preto ze nigerijcania ich kupia, ked aj nebudu prvotriedne a nie preto aby ochutnali to cudne ovocie, ale preto ze podla nich sa bez manga byt neda.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

tak po dlhom case vam akoze znova napisem a najblizsie zasa az v januari ci kedy to bude, ktovie kedy. tento tu mail pisem pre roznych ludi zijucich v blude, tmarstve a myte o 'stylovej anglickej krcmicke'. tak v prvom rade, nic take neexistuje. pripadne, je mozne ze nieco take existuje, kdesi uplne inde, vobec nie tu v newcastli. mnohi ludia vraveli:

 

- joooj do newcastlu ides? plno krcmiciek...

- no ja nie som zrovna na nejake krcmy

- ale to nie, to nie su krcmy ako u nas, to su pekne stylove anglicke krcmicky...

 

pravda je taka, ze figu borovu! pajzle su to. a este k tomu drahe (najlacnejsia polozka, caj, stoji 70-80 korun, dakujem ti ho tam pekne, to sa doma mozem v caji okupat). tak po poriadku. tuto prihodu som uz rozpovedal bratovi, ale sa mi sem hodi, takze budem sam seba plagiarizovat. to je take slovo co znamena ze si budem vzajomne kradnut myslienky. takze jedneho krasneho dna sa uz schylovalo k desiatej vecer a ja - neunavny student - potreboval som ofotit a3ku cohosi. bol to normalny den, nejaka obycajna streda alebo utorok (maximalne stvrtok). a tu som sa ja vydal sam proti noci s lajstrom v rukave. (v rukave lebo fukalo a nechcel som aby sa pokrcilo, tak v rukave a nie v ruke.) cize siel som proti tej noci smerom od pocitaca v kniznici ku spravcovi pocitacovej siete, asi tak 20 krokov. reku...

 

- kde mame nejaku a3ku kopirku?

- nikde.

- kde to, prosim?

- nikde, a3ku kopirku nemame.

- dobre, my sice nemame, ale rozhodne sa a3ky kopirovat daju, uz som o tom pocul.

- no jedna je tamto, ta uz ale bude zavreta, druha je hentam, ale tam uz nikto neni... a hmm... no neviem kde inde...

- tak hadam skusim v meste, nie? nejaka kopirka je urcite otvorena, ze?

- tak to neviem, nie som odtialto...

 

blbi indovia! takze na druhykrat a tentokrat uz vazne vykracujem nocou a hladam kopirku. nahodnych pocestnych molestujem otazkou kde sa da ofotit a3ka. ti z nich co rozumeju mojej otazke, nemaju ani sajnu ci sa to niekde v meste vobec da. ti z nich co aku-taku sajnu maju, svorne tvrdia, ze rozhodne NIC podobne nenajdem. dokonca sa najde zufalec ktori sa mi snazi nanutit svoje cislo, vraj ak najdem nech mu dam vediet. neverim celkom tomu, ze by tu, v 'metropole severu' anglicka, nebola jedna kopirka o desiatej vecer. tak teda chodim nocnym newcastlom a zistujem nasledovne... nielenze tu neni ziadna kopirka otvorena po desiatej (alebo po piatej, to je uplne jedno), ono tu neni vobec nic otvorene po desiatej. hop pockat! okrem... kto by to povedal? stylovych anglickych krcmiciek! stylovost bud nema ziadna z nich, alebo ju maju vsetky. neviem presne co to ma byt ta stylovost, ale kedze vsetky tieto 'krcmicky' su rovnake... skratka nazeram, jedna po druhej, do tychto krcmiciek. naozaj, verte mi, vsetky rovnake. pred dverami stoja traja vyhadzovaci. poznat ich podla sirokych krkov, tupych pohladov, holych hlav, bielych kosiel a sluchatok v jednom uchu. ti su vsade rovnaki. dalej okolo nich stoji skupinka 10-15 ludi, ktori ako si nahodny chodec mysli, sa dovnutra nevosli. ale nie je to celkom tak, keby velmi, ale naozaj velmi chceli tak sa vojdu. vnutri je hromada ludi, ti co sa im neusli miesta na sedenie tak stoja. cize sedite pri stole s dalsimi troma kamaratmi a dalsimi siedmimi ludmi co sa vam naklanaju nad stol, lebo nemaju kde inde byt. ale ked sa postavite tak vela z toho nevidite, lebo vsetko je utopene v cigaretovom (a ktoho vie akom inom) dyme. vidiet sice nevidite ale zato pocujete! pocujete vsetko, takze vlastne nic. ludia po sebe ziapu ako nepricetni, co sa da prisudit tomu ze chcu docielit aby ich vobec ich posluchac, stojaci niekedy celych 30 - 40 centimetrov od nich, pocul. zaroven toho isteho posluchaca sa spoza dymovej clony snazi oslovit akysi hudobny interpret. akysi hudobny interpet ma jasno v jednom - ked ho nebudu pocut, je tu zbytocne. a robi vsetko preto aby tu nebol zbytocne. dalsi prvok, nejasne sa predierajuci cez dymovu clonu je velkoplosna obrazovka s futbalovym zapasom. ta sice nekrici decibely ale zato krici luxe co jej projektor staci. ludia co stoja dost blizko pri nej aby ju dokazali rozlisit od nejasnej skvrny nikotinoveho oblaku, su pri nej tak blizko, ze rychlejsie prihravky musia sledovat otacanim celej hlavy. nejaky smiesny casnik by tu nemal ziadnu sancu niekam sa dostat. a ani sa nesnazi. ked niekomu dojde irske pivo (co ine by tu pil?), a zaroven je najmladsi pri stole (prip. prehra inu demokraticky zvolenu disciplinu), musi sa pekne krasne prebojovat az k pultu a objednat si dalsie. vravim objednat, ale v skutocnosti zrukne na barmana tak, ze keby sa to odohravalo v tichom prostredi, tak barmana zhodi z noh. to je ta lahka cast ulohy. teraz sa bude trepat naspat ku stolu (ak nejaky mal) so svojimi pivami a snazit sa nerozliat pomedzi vsetkych ostatnych 'zabavajucich sa'. pretoze podla vsetkeho su tu kvoli 'zabave'. je mozne, ze takato predimenzovana forma 'krcmickovej' zabavy je praktikovana na severe anglicka, kde ako vieme zostali zbytky zurivych vikingskych najazdov a zmiesali sa tu s (ne)obycajnymi anglicanmi. ale kdeze. niektori z vas viete, ze som navrhoval galeriu vo walesi. wales to je taka cast anglicka, ze ked neratame irsko (a jamajku) tak je to uplne najvychodnejsi cipik. a este k tomu aj dost juzna. takze vobec nie sever. no a tu sme boli obzriet plac, kde by akoze mala stat ta galeria. a vecer sme stravili v prilahlom mestecku. i nasli sme 'krcmicku'. trochu to bol problem, lebo sme sa postracali a vzapeti ponachadzali, ale nakoniec sme nasli tu pravu (jedinu) krcmicku. vosli sme dovnutra, kde vladla presne podla ocakavania ta slavna anglicka 'stylova atmoska' ako som ju predchvilou opisal. a ze ja az tolko 'zabavy' nemusim, povedal som ze idem von. a tu sa vratim k onym 10-15 ludom co stoja okolo vyhadzovacov. no tak zrazu som sa ocitol medzi nimi. ono ti ludia tu nestoja preto zeby sa dovnutra nezmestili - ostatne aj ja som predsa zvnutra vysiel, takze by som sa tam hadam aj zmestil keby som chcel - ti ludia tu stoja preto, ze sa chcu porozpravat! to je vyborne. tak sme sedeli vonku a rozpravali sme sa o futbale (prave sme prehrali s anglickom 2:1), o galerii, o skolach (kedze tam nas bolo viac inokrajcov) a boli sme ucastni krcmickovania. ked vam niekto bude zasa vesat na nos bachorky o stylovych anglickych krcmickach, neverte! turistov nalakat, na to by ich bolo! ako vravim, pajzle sa to!

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

tak sa teda ozyvam po dlhej odmlke - ako asi vsetci viete bol som na vianoce doma, co si neviem vynachvalit. v tychto dnoch sa mi vsak minula vianocna cokolada (elen, ze by bol cas na velkonocnu? :) a tak som sa rozhodol ze uz cosi napisat musim. jednak ze dobiedzate, jednak ze sa mi prave chce - co je mozno aj rozhodujucejsie. no bez dlhych reci, oficialna vyhovorka mojho nepisania bola skutocnost ze sa nic nedeje. tato skutocnost pretrvava a dalej si myslim ze niet o com. tak vam aspon napisem co robim.

vzhladom na to ze moja institucia vyssieho vzdelavania nevyzaduje odo mna dalsi projekt, a co sa kreditov tyka tiez sa nemam kam hnat, rozhodol som sa tento semester nevyprodukovat ziadny architektonicky (ani ziadny iny) navrh. prave naopak, budem sa venovat pocitacom; a uz mam z toho hlavu v smutku, aplikacie nefunguju, graficke formaty sa nevedia dohodnut a do toho microsoft so svojim tradicnym vykonom. rozhodol som sa preto vas netrapit detailami onych zlyhani, sudiac, ze viacerym by vam to nic nehovorilo, vrhnem sa do mutnych vod humanistiky a predstavim vam ludi s ktorymi teraz travim vela casu. niektori z vas tusite, ini strmhlav tipujete... ano ide o spoluziakov.

kedze sme uz do semestra naslapli plnou vahou a predmetni turisti a lovci lacnych kreditov sa uz ustalili, je jasne kto su a nie su moji spoluziaci. vzhladom na predmety co som si povyberal mam vzdy tych istych spoluziakov, lebo som sa trafil do ich povinnych predmetov. teda jedno je iste, jeden profak je 'asi' nigerijcan (rozhodne nie anglican) a druhy je portugalec. k tomu asi len tolko - viva portugal!!! co sa tyka konkretne spoluziakov, tak nemam ani jedneho spoluziaka z anglicka. k tomu sa prida fakt, ze na intraku sme tiez sami cudzinci a mate to jasne - studium v anglicku. furt odbieham... tak k teme:

ja sedim vzadu v kute, tam pri okne, ten pocitac co mu nefunguje usb-cko, to som ja. vedla mna sedi alexandra. alexandra je z grecka a napriek vseobecne znamym tvrdeniam o grekynach, alexandra nie je vobec do oci bijuc spatna. hovori dobre po anglicky, co je v nasej triede skor vynimka. vedla nej sedi clovek s jednym z najlepsich mien ake som kedy pocul, grek christos fotos. to neni prezyvka, to je normalne meno. vyzera ako nieco medzi d'artagnanom a tolkienovym gollumom. inak je fajn. vedla sedi marie. myslim ze sa to tak pise, hovori sa to takto: "mariii". marie je norka. to akoze pochadza z norska. prisla iba tento semester tak je z newcastlu este kustik vygulana, ale to vraj casom prejde. minule sme ju prinutili nieco povedat po norsky a celkom sa nam to pacilo. asi to zase skusime, cinstinu uz mame okukanu. vedla mariii uz nesedi nikto, tam su prazdne pocitace, mozte si prist sadnut. (kod na dverach je 3-4-2-5 keby bolo zatvorene... bude.)

cez ulicku od fotosa sedi mahela, ci mahena ci ako sa vola. dievca zo saudskej arabie. to len tipujem. furt ma totiz take tie dlhe haby na sebe a satku a pokial mozno vsetko zelene. irancanky z radosti ze su prec od mravnostnej policie nosia kludne rifle, tricka nad pupok a rozhodne ziadne satky. tak tipujeme tu arabiu. vela sa toho o nej nevie, lebo nikdy nic nehovori. dokonca casto ani ked je priamo oslovena. inak ma otravny zvyk ze chce vsetkemu prist na koren a vsetko pochopit, cim padom vas bude do nemoty otravovat naozaj hlupymi otazkami - na druhej strane zda sa ze odide domov skutocne vyskolena.

vedla nej sedi bobby. ak by vas zmiatlo prve meno tak druhe to hned ozrejmuje - garcharkavarty (mozno som tam niekde pridal jedno char-var, clovek nikdy nevie). je to ind a ako vacsina indov hovori po anglicky bleskurychle a so silnym prizvukom. bobby je zvlastny ind, ma rad hokej, hlavne detroit red wings. neviem ako prisiel v indii na taky sport. vedla je rory. rory je priamo z newcastlu - aj preto vravim ze ani jeden spoluziak nie je anglican. newcastlancania su specialna fajta. hovoria si 'geordie' a nikto im nerozumie. vraj hovoria po anglicky. to sa len tak traduje, som presvedceny ze maju vlastny jazyk. rory ako inak, hrava rugby a prisnym okom sudi kazdu novu aktivitu, hlavne nigerijskeho profesora. jeho testovacia otazka na uvod cohokolvek je: "na co mi toto kedy bude?".

vedla neho sedi jeho kamos tammo. tammo je nemec, ktory isty cas stravil v bratislave na nasej skole, takze s nim ma spaja aj tato jeho vzacna skusenost. tammo je flashovy a dreamweaverovy maniak a vsetko by najradsej preniesol na internet. furt ma nadchu. tak a druha ulicka. tam sedi raj. cita sa to raaadz a je to bangladesan. sedi tam spolu s aminulom, ktory je tiez odtial. hrkocu medzi sebou v (nam) tajomnom jazyku bangla z ktoreho obcas trcia slova ako 'windows', 'webpage', 'jpg', a pod. ti su tiez fajnovi. o com raj aspon dvakrat nepocul a raz nemal v ruke to sa pocitacov netyka. jeho oblubena hlaska je 'ahhh, technology!'. ako sme pochopili je to aj pochvala aj nadavka aj konstatovanie v jednom.

vedle nich sedi noon. noon je zo sudanu a nikdy nic nerobi. nikto s nou nechce byt v skupine, lebo byt s nou v skupine znamena mat o tolko viac prace. z troch moznych deleni som vyhral noon do skupiny dva krat. vedla nej sedi hushaam. hushaam tiez zo sudanu, ale naopak s nim je kazdy rad v skupine lebo tihucko spravi co treba, nema otazky, nema odpovede, ma svaty pokoj. hushaam je akysi potomok sikhov alebo nieco take, vyzera skor na afganskeho teroristu ako na africana.

potom je tam jola bamingbola. neviem odkial je jola ale tiez dajaka afrika. jola je dalsi co vie dobre po anglicky. jola cele vyucovanie presurfuje na erotickych strankach a na chate.

no a este je tam kj. to sa cita kejdzej, kedze kj nemohla prezret ako sme jej komolili meno. podla mna sa vola ken dz. ale samozrejme ja to vyslovit neviem, tak na mna nedajte. kj je cinanka a ked si niektori myslite ze viem rychlo pisat na pocitaci tak ste nevideli kj. jedna vec je stihat pisat co niekto hovori po anglicky a druha je pisat to bez chyb a nudit sa pritom. celkovo kj sa k pocitacu sprava rychlo, jednak klavesnica a jednak klikanie mysou. ked sa na nu clovek pozera tak mu neni celkom jasne o co jej ide, ale ku podivu sa dopracuva k ziadanym vysledkom. ...ovela rychlejsie ako my ostatni...

no a potom tam uz neni nikto dalsi, to uz sme vsetci.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.




najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi

nazdar ludia,

moj cas na uprsanom ostrove sa krati, tak som si povedal ze este cosi napisem. napisem vam o aglicanoch aby ste vedeli. rozne zvesti sa totiz siria o tychto ludoch a treba veci uviest na pravu mieru. (ziadne stopy,palce, mile a libry.) o typickych anglickych krcmickach som uz svoje povedal, ale urcite ste v suvislosti s anglicanmi poculi vselijake ine smele tvrdenia typu: ‘suchy anglicky humor’, ‘s kludom anglicana’, ‘anglicke ranajky’, alebo trebars ‘caj o piatej’. no tak to su vsetko hluposti a za mak pravdy na nich neni. slovensky humor neni o nic vlhkejsi nez anglicky, ludia su tu kludni ktori ako, ranajkuju co prave najdu v chladnicke a caj sice kedy-tedy piju ale pravidelne hocikedy – vobec nie prave o piatej.

cosi sa tu vsak objavuje ako typicky anglicke. teda okrem ucesov, o ktorych plati – cim blbsi, tym lepsi. tak teda aby som sa uz k tomu dostal, napisem vam cosi o vandalizme typicky anglickom. to je podla mna najvyraznejsia narodnostna crta. taliani su temperamentni, nemci maju radi pivo, cinania su uctivi, anglicania su vandali. kazdy sme nejaky, jeden je takovy, druhy je makovy. ten vysoky, ten plesaty, ten anglican – vandal. co aky predmet nepozorne umiestneny v casti s castym vyskytom anglicanov, ledabolo vyhotoveny z niecoho ineho ako titanu, neprivareny ku kolajnici alebo ponechany len tak, vobec nie pod vysokym napatim – tomu sa nieco stane. budto zmizne a objavi sa v strede krizovatky, zmeni tvar a farbu do tej miery ze je nemozne urcit jeho povodnu funkciu, pripadne sa donho aspon kopne a ked z neho vdaka tomu ubudne – o to lepsie! pre ucely tohoto textu som si rozdelil beznych anglicanov na autickarov, humoristov a tych druhych.

teda autickari. aby ste ma nenapadli ze to len tak tliacham do hmly, pouzijem rozne utrzky a ulomky z realneho zivota v anglicku. tak teda najsamprv spoluziak mario z nemecka. jazdil tu splasene zo strany na stranu v hluku policajnych siren kym si zvykol na anglicke pravidlo o cestovani na nespravnej strane cesty, ale potom to uz bola jedna basen. (inak co je lepsie jedna basen, alebo jedna radost? nevedel som co sem mam dat, nakoniec teda tu basen.) az kym sa mu neroztrhlo spojkove lanko a motorka zhasla. ako to uz byva, vsetky servisy boli prave vtedy postavene uplne inde. tak motorku zamkol na tmavom neznamom mieste a siel domov peso s chytrym planom zakupit lanko nove, neroztrhnute a neskor sa s nim vratit k motorke. vraj sa na nej nedalo jazdit. bezni anglicania su asi lepsi motorkari ako nemci, lebo im sa to podarilo. pojazdili na motorke bez spojky blizke okolie, do coho mohli naburali a ked motor definitivne zlyhal, nechali mrtvu motorku lezat na ceste, ziadne ceremonie. len tak.

alebo ine. nejaky clovek zaparkoval svoje (?) auto na uplne nevhodnom mieste. sice takom, kde policajti prilis nekontroluju parkovne, ale zasa na takom, kde sa za tmavych noci dokaze vyzrazat tma mimoriadnych kvalit. no a nechal tam to auto dlho, cele tyzdne. postupne z neho ubudali rozne casti, zacinajuc koncatinami drzo sa demonstrujucimi do priestoru – stieracmi, antenami, zrkadlami… a ich ulomky zasa pribudali na zemi okolo. tu si vsimneme rozdiel medzi anglicanom a vandalom tuzemskym. anglican je hrdy vandal, niciaci veci pre nicenie samotne. u nas, ked niekto zaparkuje auto alebo motorku na nevhodnom mieste na dlhsi cas (niekedy aj celych 5 minut), vrati sa a nenajde vobec nic, ziadne ulomky, proste nic. jeho auto je medzitym dvakrat prestriekane, trikrat predane a clovek co ho vlastni odprisaha ze mu verne sluzi uz cele roky.

minule idem takto z kniznice domov okolo polnoci, ked tu zrazu, skupina beznych opitych anglicanov. (to je sice ako povedat ‘ked tu zrazu, dva litre mokrej vody’ – kazdemu je jasne ze anglicania o polnoci su zaroven opity anglicania.) ako tak sli ulickou, zrazu jeden z nich – mimoriadne otvorena mysel – prijal chvilkove nutkanie svojho zmateneho mozocku za svoje a vyhodnotil ho ako dobry napad. vzapeti sa radostne rozbehol v ustrety zaparkovanemu autu a skocil mu na kapotu. akiste motivovany nejakym akcnym filmom, jeho koordinacne schopnosti vsak boli pre vsetkych divakov sklamanim. dopadol zadkom na kapotu a prevalil sa chrbtom na predne sklo – nohy vsade naokolo. nic pekneho. kapotu preliacil, predne sklo ozdobil krasnou pavucinou puklin a odrazil spatne zrkadlo. privolana policajna hliadka si zaznacila cosi do notesu, zasuslala cosi do vysielacky a odisla opacnym smerom ako vandal. privolane policajne hliadky su asi rovnake vsade na svete.

humoristi – to su mili vandali, s citom pre necakane suvislosti a s davkou fantazie. zial su podla mojich pozorovani v mensine. tradicnym cielom utokov byva masivny (skutocne hrmotny a obezny) stojan na bicykle, povodne pripevneny k zemeguli osmimi smiesnymi srobami – ked sa zo sest ludi zapre tak musia povolit! vzapeti sa stojan na bicykle poobzera a v navale slobody sa pokusi preskocit asi 2,5 metrovy plot ktory je ukonceny mocnymi kovovymi hrotmi. toto sa mu vacsinou nepodari a zostava v roznych polohach zakliesneny na polceste z otroctva univerzitneho arealu. ceresnickou na torte je potom samozrejme ten bicykel ktory este stale smutne visi za jedno koleso na stojane.

v centre mesta je ale tiez mozne zaregistrovat aktivistov tejto skupiny. ich akcie su casto ukazkami legendarnych fyzickych schopnosti beznych opitych anglicanov. v centre mesta je socha, ako to byva aj v inych mestach. dokonca susosie. skupinka mensich soch zhrcenych okolo stlpa (okrem kompozicie, zrejme aj kvoli stabilite celeho kunst-stucku) a na stlpe dejatel najdolezitejsi, v poze majestatnej, v bronze ulapeny. no ved to poznate. dohromady 5 soch plus nejake tie cafrnky okolo. jedneho dna toto dostojne dielo doznalo necakaneho zlepsenia. zrejme sa beznemu angicanovi ulutostilo soch ze musia trpiet rozmary bezneho anglickeho pocasia a rozhodol sa poskytnut socham aspon aku-taku ochranu pred dazdom. vsetkych 5 kovovych hrdinov, vcetne vladcu stlpa, obdaroval novymi, krasnymi cerveno-bielymi klobukmi – kuzelmi, povodne drziacimi dopravu v bezpecnej vzdialenosti od nedalekej stavby. sochy s dopravnymi kuzelmi na hlavach zopar dni vazne hladeli na fotiacich turistov kym ich zodpovedne organy znovu nevystavili dazdu.

autickari, humoristi ci ine skupiny su sice tradicnym a beznym folklorom ale co ma fascinuje je anglicka ticha nenavist voci poulicnym lampam. don quijot mal veterne mlyny, bezny anglican ma poulicne lampy. nedavno som bol svedkom toho ako dopadla idea naivneho dizajnera, ktory navrhol stihly hlinikovy stlp s gulatou lampou na vrchole. lampu sa neznamym anglicanom podarilo ohnut asi 20 cm nad zemou. ked vravim ohnut, nemam na mysli ziadne pohladnice so sikmou vezou – tato lampa bola ohnuta o 90 stupnov, takze sa nikam netycila, placho sa plazila nad zemou. cim sa zrejme splnil sen onych neznamych beznych anglicanov – konecne mohli nenavidenej lampe poskakat po tej jej sprostej sklenenej hlave. co vzapeti vykonali. lampu o par dni akysi drevorubaci odrezali a nechali len kratucky hlinkovy kypet a par drotov trcat zo zeme. par dni na to odstranili aj tento pnik spolu s korenom byvalej lampy a zostala tam v chodniku diera ako ked vytrhnu zub. nedavno sa aj tato rana zahojila krasnym novym asfaltom. ta hlinikova lampa bol skratka blby napad hned od zaciatku…

jedna lastovicka leto nerobi, jedna lampa s rozdupanou hlavou este nie je ziadny trvaly trend. par metrov od mojho okna je cesta. za tou cestou je luka, vlastne pasienok. krizom krazom cezen vedu dve cesticky. tieto su bona fide lemovane historizoidnymi lampami, vrhajuc svetlo na svet studentom ktori sa za hlbokych noci vydavaju na cestu do svojich domovov – intrakom na druhej strane pasienku. raz som za jednej podobne hlbokej noci znovu prehraval sachovu partiu s pocitacom, ked tu zrazu pocujem: “klink…….cink…..klink….cink…klink.cink klinkcinkklinkcink…hahhahahahahahhaa” ked sa to zopakovalo asi trikrat, na stvrty som neodolal a pozrel som z okna. pozrel som a videl som. nahodni anglicania vypinali lampy svietiace im na cestu. poulicna lampa sa vypina nasledovne: vezmes dvoch beznych anglicanov a postavis ich proti sebe tak, aby lampa bola v strede medzi nimi. bezni anglicania uchopia lampu pevne do ruk a striedavo ju tahaju k sebe. zo zaciatku je to ledva badatelny pohyb, ale postupne sa lampa rozkymaca a jej svetielko veselo kmita hlbokou nocou. az kym nekmitne pridaleko a dalej uz kmita lampa bez svetielka, co je signalom pre vitazny smiech. dvaja bezni anglicania su schopni zhasnut 1 lampu kazde 2 az 3 tahy v strednej faze sachovej partie.

majtesafajn,

erik, alnoth, atd.



najstarsi | prastary | stary | novsi | este novsi | najnovsi
Webmaster: Fidel