Festival stredovekého života vyzeral ako dobrá zámienka na to, aby som mohol prevetrať fotoaparát. Na hrade Červený Kameň som bol naposledy tak dávno, že som si nebol istý, či som tam naozaj bol, no hrad podľa internetovej stránky vyzeral lákavo. V sobotu som zbalil vodu, fotoaparát, a asi po hodine som bol na Kameni. A nedalo sa tam neísť aj v nedeľu.
Bol som na koncerte s názvom „Pocta slobode“. Moderátor v úvodnom prejave okrem iného povedal, že pred dvadsiatimi rokmi sme všetci, čo sme tu, túžili po slobode. Pozrel som sa na päťročné dieťa, ktoré práve prechádzalo okolo a sám pre seba som odhadol, že asi štvrtina ľudí na koncerte má menej ako dvadsaťpäť rokov. Koncert bol na Devíne, na ideálnom mieste – jednak kvôli spomienkam, jednak preto, že tvar nádvoria umožňuje prakticky všetkým dobrý výhľad.
Sú dve hodiny po polnoci a mne sa akosi nedá zaspať. Stalo sa mi to už veľakrát, že po príchode domov, obyčajne v nočných alebo ranných hodinách to nešlo. Z únavy ma totiž prebrali policajti.
Postupne sa zo mňa stal homo sessum, človek sedavý. Sedím doma, v práci aj v aute, v ktorom trávim väčšinu času medzi spomenutými dvoma sedeniami. Sedím, alebo ležím, aj keď čítam. To všetko v Bratislave. A občas idem na túru.
Tretí cestomejl pre všetkých, ktorí sú zvedaví na priebeh dnešných pútí.